Ilustračné foto - internet

Takéto listy prijímam rád, lebo ma vedia potešiť i povzbudiť

Ahoj Ondro! Často si prezerám Tvoju stránku „MAJ GEMER“ a súhlasím so Zorom Záhonom – je to pekná chvíľa so slovom a obrazom.
Keďže na Gemeri som prežila detstvo i stredoškolské roky - mám naň veľmi pekné spomienky. Krásna príroda, spolužiaci, priatelia - všetko sa mi vždy vynára pred očami a nedá mi napísať – i vzťahy medzi ľuďmi. Píšem konkrétne o Rožňave. Medzi susedmi som necítila rozdielne vzťahy bez ohľadu na to, či to boli Slováci alebo Maďari, pekne sme vedľa seba nažívali (až na rok 1956 - vtedy bolo počuť nacionalistické reči, ktoré našťastie rýchlo utíchli. Boli tiež rozdúchavané indivíduami ako dnes). Normálny človek má svoje národné povedomie, ale tolerancia mu nechýba. Takto nás vychovávali rodičia i učitelia. Preto mi je protivná nevraživosť v každom smere.
Rada sa vraciam medzi Vás, spolužiaci moji, len mi je veľmi ľúto, že sa už nemôžem stretnúť so všetkými, ktorých som mala rada... Z posledného, vydareného stretnutia som si odniesla kúsok mladosti.
Nakoniec sa vrátim, Ondro, ešte raz k Tvojej stránke. Okrem iných zaujímavostí, našla som sa na fotografii z výletu v IX. triede na Volovec. Nikdy predtým som ju nevidela. Nadšená som širokým spektrom informácií, ktoré poskytuješ o krásach Gemera.
Želám Ti, Ondro, aby Ti ten mladícky zápal vydržal ešte dlhé roky.
október 2009

Soňa