Poznajme najvzácnejšie pamiatky našej regionálnej histórie

V obciach rožňavského okresu sa nachádza mnoho pamiatok pripomínajúcich významné osobnosti či udalosti. Sú to pamätné domy, pomníky a pamätné tabule, ktoré mnohokrát uniknú pozornosti návštevníkov a turistov vyhľadávajúcich väčšinou známejšie atrakcie.
V samotnej Rožňave, na pomerne malej ploche, ich nájdeme hneď niekoľko: Na starobylom rožňavskom námestí má dominantné postavenie pamätník Františky Andrássyovej. Pod jej portrétnou bustou na vysokom podstavci je pôsobivé súsošie žobráka a detí, ktoré charakterizuje túto ušľachtilú ženu – mecenášku a dobrodinku chudobných a opustených.
Na priečelí biskupskej rezidencie sú pamätné tabule na pamiatku pôsobenia tunajšieho pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva, na pamiatku návštevy pápeža Jána Pavla II. v Rožňave a tabuľa s portrétnou bustou prvého predsedu Matice slovenskej biskupa Štefana Moyzesa. Na námestí nájdeme aj novú pamätnú tabuľu Pavlovi Dobšinskému, ktorý dal v rožňavskej tlačiarni Kékovcov vytlačiť prvý zošit Slovenských ľudových rozprávok, rozmernú portrétnu pamätnú tabuľu maďarskému básnikovi Sándorovi Petőfimu na pamiatku jeho pobytu v meste, nedávno odhalenú pamätnú tabuľu rožňavským politickým väzňom, na budove bývalej banskej komory trojjazyčnú bronzovú tabuľu zašlej slávy rožňavského baníctva, staršiu pamätnú tabuľu robotníckeho hnutia a pomník SNP s bustou popraveného partizána Jozefa Tótha. Na budove radnice sú tri pamätné tabule: na pamiatku pobytu Františka Rákócziho, tabuľa na pamiatku oslobodenia mesta v januári 1945 a pamätná tabuľa obetiam holokaustu.
Na priečelí sídla pamiatkového úradu na Betliarskej ceste sa zachovala pamätná tabuľa z čias postavenia tejto budovy (1719), ktorá bola prvou verejnou mestskou nemocnicou založenou krásnohorským zemepánom Jurajom Andrássym.
Na Čučmianskej ulici má pamätnú tabuľu významný maďarský publicista a novinár László Vass, na Šafárikovej ulici významný režisér, rožňavský rodák Ján Kadár známy najmä svojím filmom Obchod na korze. Na ulici Zeleného stromu, na budove bývalého evanjelického gymnázia, sú dve tabule: bronzová je venovaná pamiatke významných žiakov a profesorov gymnázia, kamenná Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, ktorý tu študoval. Tento významný vedec - slavista má v Rožňave aj pomník s portrétnou bustou, nedávno odhalený pred budovou Obchodného a kultúrneho centra. V južnej časti Šafárikovej ulice vedľa budovy múzea stojí na kamennom podstavci bronzová socha vodcu maďarskej buržoáznej revolúcie Lajosa Kossutha, poniže, na priečelí jednej z múzejných budov, je osadená pamätná tabuľa Františke Andrássyovej, ktorá tu kedysi zriadila detskú útulňu a sirotinec. V mestskom parku sú ešte dva pamätníky – pomník s portrétnou bustou významného pedagóga Samuela Czabana a pomník v tvare vysokého liatinového obelisku na pamiatku zakladateľa rožňavských parkov, lekára Antona Kissa.
V blízkom Betliari sa rodný dom svetoznámeho husľového virtuóza a hudobného pedagóga Juraja Kazameka síce nezachoval, ale svojho slávneho rodáka si obec pripomína pamätnou tabuľou na budove Obecného úradu. Ďalšiu nájdeme na Okružnej ulici, na rodnom dome zakladateľa Pohrebného podporného združenia na Slovensku Júliusa Kossutha. Na priečelí evanjelickej fary je skromná tabuľa na pamiatku pôsobenia významného teológa, evanjelického kňaza Júliusa Madarása.
V susednej Gemerskej Polome na vŕšku vedľa evanjelického kostola stojí stará fara s verandou - rodný dom Petra Kellnera-Hostinského, básnika, publicistu, redaktora Slovenských národných novín a jedného z najbližších priateľov Ľudovíta Štúra, na priečelí s pamätnou tabuľou s bronzovým portrétnym reliéfom dejateľa. Na budove zdravotného strediska má od r.1999 pamätnú tabuľu ďalší významný rodák – lekár bývalej Malohontskej stolice Peter Madáč.
O niečo severnejšie ležiaca Nižná Slaná prišla ešte koncom 70-ych rokov 20. stor. o budovu starej fary, v ktorej žil a tvoril Samuel Ormis, evanjelický kňaz, pedagóg, osvetový pracovník, autor učebníc, spisovateľ, dramatik, popularizátor ovocinárstva, moderného poľnohospodárstva, včelárstva, hasičstva, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí. V roku 2008 mu odhalili pamätnú tabuľu na západnom priečelí evanjelického kostola.
Neďaleké Kobeliarovo je rodiskom učenca európskeho významu, zakladateľa vedeckej slavistiky, literárneho teoretika, historika a básnika Pavla Jozefa Šafárika. Nájdeme tu pamätné izby zriadené v upravenej budove bývalej evanjelickej fary, na priečelí s pamätnou tabuľou s portrétom dejateľa. Štúdiá Pavla Jozefa Šafárika pripomína aj pamätná tabuľa na budove Stredného odborného učilišťa v Dobšinej, na mieste ktorého stála kedysi budova vyššieho evanjelického gymnázia.
Vyššie ležiacu Vyšnú Slanú zvečnil ako Radzimku vo svojom najznámejšom románe Cesta zarúbaná spisovateľ Fraňo Kráľ. Pamätnú tabuľu spisovateľovi, ktorý v obci pôsobil ako učiteľ, umiestnili na priečelí novej školy.
Vo Vlachove nájdeme zaujímavé obecné múzeum v opravenom prízemnom kaštieli, ktorý bol sídlom grófa Karola Andrássyho, významného železiarskeho podnikateľa a rodiskom jeho synov: betliarskeho, tzv. "železného" grófa Emanuela Andrássyho a známejšieho Júliusa Andrássyho, ministerského predsedu a ministra zahraničných vecí Uhorska.
Susedná obec Gočovo si svojho významného rodáka - vedca európskeho významu, matematika a vysokoškolského pedagóga akademika Jura Hronca, zakladateľa Slovenskej vysokej školy technickej pripomína malým múzeom zriadeným v jeho rodnom dome, na priečelí s pamätnou tabuľou s portrétnou bustou i pamätnou tabuľou na bývalej ľudovej škole, ktorú navštevoval.. Na tunajšom cintoríne nájdeme jeho hrob a náhrobník. Pamätnou tabuľou na ev. kostole si Gočovo uctilo aj ďalšieho svojho rodáka - prvého evanjelického misionára zo Slovenska Kornela Ivana Haláta.
Z Nižnej Slanej sa cez roštársky kopec po peknej ceste plnej serpentín dostaneme do starobylej obce Ochtiná neďaleko Štítnika, kde v areáli stredovekého kostola stojí budova evanjelickej fary s pamätnou tabuľou. Z nápisu sa dočítame, že sa tu narodil Jonáš Bubenka, publicista, hudobný skladateľ a rytec, ktorý ilustroval a pripravil v Levoči vydanie Komenského dielo Orbis pictus. Ako kňazi tu pôsobili Ladislav Bartolomaeides, najvýznamnejší historik Gemera a Daniel Lichard, spisovateľ, vydavateľ a propagátor družstevníctva.
Slavošovce sú zase rodiskom významného slovenského dejateľa, evanjelického kňaza, spisovateľa a zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského. V jeho rodnom dome - budove bývalej evanjelickej fary je zriadená pamätná izba so stálym sprievodcom. Na priečelí je pamätná tabuľa, v areáli školy kamenný pomník dejateľa s jeho portrétnou bustou. Pôsobiskom Pavla Dobšinského bolo niekoľko rokov aj Rožňavské Bystré. Jeho účinkovanie v tejto obci pripomína pamätná tabuľa na priečelí tamojšieho ev. kostola.
Starú tradíciu má slavošovská papiereň, v ktorej jej majiteľka Johanna Gyürkyová, pochovaná na miestnom cintoríne, zaviedla strojovú výrobu papiera v roku 1841 ako prvá v Uhorsku. Na jej počesť bola v roku 2007 v areáli terajšej papierne osadená pamätná tabuľa. V areáli závodu je aj pomník SNP na pamiatku tragického výbuchu skladu výbušnín, počas ktorého zahynulo 40 ilegálnych pracovníkov a partizánov.
Aktívnu účasť mestečka Štítnik v SNP pripomína pamätná tabuľa na bývalej školskej budove. Skromná pamätná tabuľa je aj na rodnom dome tunajšieho rodáka - významného maliara maďarského romantizmu 19. storočia Viktora Madarásza. V tom istom dome neskôr žili a pracovali sestry Sontaghové, ktoré v Štítniku a na okolí začiatkom 20. storočia organizovali výrobu a distribúciu veľmi populárnej tzv. štítnickej čipky.
V malej dedinke Rozložná blízko Štítnika nájdeme neďaleko kostola nízku budovu s červenou strechou. Je to bývalá evanjelická fara, v ktorej sa narodil významný gemerský historik, publicista, advokát, popredný predstaviteľ kultúrneho a národného života v Gemeri, profesor prvého slovenského gymnázia a správca Československého reálneho gymnázia v Revúcej Július Botto. Na priečelí budovy je pamätná tabuľa.
Unikátna pamätná tabuľa veľkej historickej hodnoty sa nachádza v sakristii evanjelického kostola v Dobšinej. Je drevená, s bielym textom na čiernom podklade, ktorý v latinčine a starej nemčine opisuje tragické udalosti vpádu Turkov do mesta v roku 1584.
5.4.2010

Mgr. Edita Kušnierová