Spomienky na gemerského básnika Ondreja Žúdela z Rakovnice
23.3.2009
Príjemným prekvapením bolo, keď som objavila jeho básne v okresných novinách Zora Gemera a potom som ho poznala aj ako nápadníka mojej rovesníčky. Jeho rodina bola iná tým, že jeho otec bol v Amerike za prácou.
Ako žiačke základnej školy mi básne ešte neboli veľmi blízke, ale bola som hrdá na to, že niekto z našej obce verejne publikuje.
Niekoľko rokov som o ňom nemala informácie, lebo som bývala s rodinou mimo okresu.
Životné skúsenosti a návraty do rodnej obce opätovne vytvorili príležitosť znovupoznávať a rozumieť slovám a jeho príbehom, ktoré opisoval v próze, aforizmoch, ale najmä v poézii. Poézia mi imponovala najviac. Tá neniesla jeho tvrdý banícky naturel. Bola nádherná v hlbokých myšlienkach a precíznych vyjadreniach situácií, ktoré som spoznala, rozumela im a s veľkou pohodou čítala. Boli mi blízke.
Obdiv a hrdosť – to boli silné motívy k tomu, aby sme mu venovali pozornosť a priblížili jeho tvorbu obyvateľom. V rámci kultúrnej komisie pri Obecnom úrade v Rakovnici som iniciovala stretnutie nášho poeta s občanmi pri studničke v Hänclovej doline. Dolinou zneli jeho básne. Prednášal ich sám i prítomné interpretky. Zneli jeho životné príhody a úspechy.
Bol to on – vtipný a od „prirodzenia“ prostoreký. Náš veľký rodák – básnik.
Veľký smútok a žiaľ nás priam omráčil, keď z miestneho rozhlasu zaznel oznam, že Ondrej Žúdel nečakane zomrel. Smrť umlčala básnika. Neumlčala naše slová chvály, hrdosti a úcty. V Sieni slávy obce, medzi ostatnými významnými občanmi Rakovnice má svoje čestné miesto.
Mgr. Mária Sabová