Spomienky na gemerského básnika Ondreja Žúdela z Rakovnice

Ondrej ŽúdelMgr. Mária Sabová V malebnej doline obkolesenej krásnymi masívmi Slovenského rudohoria a Slovenského krasu leží dedinka Rakovnica, v ktorej sme s Ondrejom Žúdelom vyrastali: ja pri potoku a on v časti obce, ktorá sa volá „Na hroboch“. (Nachádza sa pri cintoríne.) Podľa toho sme ho brali ako Andorä na hroboch a nie ako Ondreja Žúdela.
Príjemným prekvapením bolo, keď som objavila jeho básne v okresných novinách Zora Gemera a potom som ho poznala aj ako nápadníka mojej rovesníčky. Jeho rodina bola iná tým, že jeho otec bol v Amerike za prácou.
Ako žiačke základnej školy mi básne ešte neboli veľmi blízke, ale bola som hrdá na to, že niekto z našej obce verejne publikuje.
Niekoľko rokov som o ňom nemala informácie, lebo som bývala s rodinou mimo okresu.
Životné skúsenosti a návraty do rodnej obce opätovne vytvorili príležitosť znovupoznávať a rozumieť slovám a jeho príbehom, ktoré opisoval v próze, aforizmoch, ale najmä v poézii. Poézia mi imponovala najviac. Tá neniesla jeho tvrdý banícky naturel. Bola nádherná v hlbokých myšlienkach a precíznych vyjadreniach situácií, ktoré som spoznala, rozumela im a s veľkou pohodou čítala. Boli mi blízke.
Obdiv a hrdosť – to boli silné motívy k tomu, aby sme mu venovali pozornosť a priblížili jeho tvorbu obyvateľom. V rámci kultúrnej komisie pri Obecnom úrade v Rakovnici som iniciovala stretnutie nášho poeta s občanmi pri studničke v Hänclovej doline. Dolinou zneli jeho básne. Prednášal ich sám i prítomné interpretky. Zneli jeho životné príhody a úspechy.
Bol to on – vtipný a od „prirodzenia“ prostoreký. Náš veľký rodák – básnik.
Veľký smútok a žiaľ nás priam omráčil, keď z miestneho rozhlasu zaznel oznam, že Ondrej Žúdel nečakane zomrel. Smrť umlčala básnika. Neumlčala naše slová chvály, hrdosti a úcty. V Sieni slávy obce, medzi ostatnými významnými občanmi Rakovnice má svoje čestné miesto.

23.3.2009
Mgr. Mária Sabová

ONDREJ ŽÚDEL:
Neverí nikto nikomu

Kde sú tí dobrí ľudia
z dedinských dvorov,
ktorí vítali hostí
chlebom.

Laterna magika
rozšírených zreníc
šelmy.
Kto sa opovážil
priblížiť
k jej brlohu.
Fotobunkové bránky
preverujú hostí
až do špiku kostí

Ani priateľov už nepúšťame do domu.
Neverí nik nikomu.

Pravda je vzdialený
príbuzný,
ktorého smrť
už neoplakávame.
Pravdy dnes
zomierajú samé
ako bezdomovci v kanáloch
a žijú iba v našich snoch.

Pomník Ondrej Žúdela na cintoríne v Rakovnici. Foto: Dr. J. Sabo