V minulosti baníci za zárobkom odchádzali do sveta aj z Rakovnice

Prvé číslo tohtoročných Rakovnických obecných novín obsahuje aj príspevok prof. Jána Fabiána pod titulkom "Odchádzali do sveta za zárobkom a lepším životom", ktorý sa v ňom zaoberá vysťahovalectvom z tejto dediny v minulosti. Píše sa v ňom:
Ekonomika a rozvoj krajiny sa často drasticky mení s časom. Raz je to dobre, inokedy zle (nezamestnanosť a pokles životnej úrovne ľudu). Vtedy mnohí ľudia hľadajú svoju obživu a uplatnenie v zahraničí a zo svojej domoviny odchádzajú.
Aj na Slovensku v minulosti bolo niekoľko období, kedy naši ľudia aj z Rakovnice odchádzali do sveta za zárobkom a lepším životom.
Jedna takáto vlna vysťahovalcov zachvátila aj Rakovnicu (Rekeňu). Bola to najmä hospodárska kríza v rokoch 1930 – 1933. Vtedy z Rekene „do sveta“ odišiel Ladislav Chlebuš do Francúzska, potom ako baník Ľudovít Kravec do Belgicka a Ondrej Máťaš st. do Francúzska. Pracovali v miestnych baniach ako baníci. Ujo, Ľudovít Kravec (otec syna Ľudovíta, dcéry Mariky Sedlákovej a syna Lacka Kraveca) odpracoval 9 rokov v uhoľných baniach Belgicka (uhoľný revír Liege). Po roku 1945 sa vrátil do Rekene. Najprv zomrel v Rekeni ujo Ľudovít Kravec a potom jeho manželka „Belgičanka“. Zostal po nich prázdny dom v Rakovnici (blízko kultúrneho domu).
Náš krajan Ondrej Máťaš st. s rodinou odišiel do francúzskych železnorudných baní v Lotrínsku, do mesta Potigny. Ja som sa v tomto meste ocitol v roku 1997. Už železnorudné baníctvo aj tam skončilo. Ale v tomto revíri navŕtali horúcu minerálnu vodu a dnes je tam veľké rekreačné stredisko (aj my by sme mali po baníckej činnosti hľadať v našom regióne iné náhradné aktivity a lepšie využitie našich potenciálov).
Aj rodina Máťašová sa vrátila z Francúzska späť na Slovensko po roku 1945. Mali tri deti. Syn Ladislav a Ondrej Máťaš (už zomreli), zostala dcéra Marika Némethová u Dory. Všetky tri deti ovládali francúzštinu, čo je zvlášť dnes veľmi cenné.
Tretí Laci Chlebuš starší odišiel do Francúzska. Tam sa aj oženil a bol v Rakovnici asi dvakrát (pred pár rokmi) pozrieť si rodinu a korene, kde vyrástol. Ale vrátil sa naspäť do Francúzska. Na to sa nedá zabudnúť.
Ďalší prípad je Koltášová (od Koltáša na Zadku). Je to stará matka Emila Koltáša (Pražáka), matka jeho otca Jána Koltáša – Chlebuša, ktorý už nežije (dožil sa 95 rokov veku). Tam v Amerike, v Kalifornii sa znova vydala za Slováka zo Spiša – Beráneka. Tam mali ešte 6 detí. Celý rod Beránekovcov v Kalifornii má dnes už vyše 500 duší. Ja som bol v roku 2003 na XIX. Svetovom baníckom kongrese v Las Vegas (štát Nevada). Keďže Kalifornia je susedný štát s Nevadou, bol som aj v Kalifornii a navštívil som aj rodinu Beránekovcov v mestách Orangewile a Rosewile (blízko hlavného mesta Sacramenta). Navštívil som dcéru Sophiu (už zomrela v marci 2008 ako 97 ročná) a vnučku Dorotheu Clark, ktorá má otca Ukrajinca, matka je Slovenka a jej muž je Američan George Clark. Tu vidieť ako sa ľudia vo svete miešajú a spolu žijú.
Treba povedať, že v našom Gemeri nebolo veľké vysťahovalectvo, oproti napríklad Zemplínu, Šarišu a Spišu. To preto, že tu boli bane a možnosť lepšieho zamestnania ako v iných regiónoch Slovenska. Ale je zaujímavé, ako sa rozvíjali naše tri banícke susedné dediny – Rudná, Rakovnica a Rožňavské Bystré. Podľa knihy Malá encyklopédia Slovenska z roku 1986 sa uvádza:
1. Rakovnica (Rekeňa) - obec založená v roku 1327 – v roku 1980 mala 736 obyvateľov,
2. Rudná – obec založená v roku 1291 – v roku 1980 mala 881 obyvateľov,
3. Rožňavské Bystré – obec založená v roku 1318 – v roku 1980 mala 649 obyvateľov.
Z týchto troch obcí je najstaršia Rudná, o 27 rokov je mladšie Rožňavské Bystré a o 36 rokov je mladšia Rakovnica. Tá vtedy vznikla pod Iváďovom na mieste, kde je náš historický kamenný kostol Magdoléna. Aj počty obyvateľov v týchto troch obciach sa znížili (mladí ľudia odchádzajú z dedín do mesta). Dnes má Rakovnica okolo 610 obyvateľov.

Prof. Ján Fabián