Reagujeme na článok: "V minulosti baníci za zárobkom odchádzali do sveta aj z Rakovnice"

Spolupracovník Rakovnických obecných novín prof. Ján Fabián sa podujal na historicky náročnú prácu. Zo svojho pohľadu, zážitkov, poznatkov spracoval tému súvisiacu s vysťahovalectvom v 30. rokoch minulého storočia v obci Rakovnica. Patrí mu za to poďakovanie. So záujmom sme si jeho článok v RON č. 1/2009 prečítali. Dovoľujeme si časť jeho textu, z pozadia našej rodiny, podrobnejšie osvetliť, doplniť, sprístupniť širokej verejnosti. (Keďže článok prevzala aj webová stránka Maj Gemer pod titulkom "V minulosti baníci za zárobkom odchádzali do sveta aj z Rakovnice", zverejňuje preto celý text aj tohto príspevku. Poznámka MG)

Odišli do sveta za prácou a lepším životom

Ondrej Máťaš st. s manželkou Máriou, rod. Dobošovou v roku 1930 odišli, ako mnoho ďalších spoluobčanov Rakovnice, za prácou do francúzskeho mesta Potigny. Odišli so synom Ladislavom – 2 ročným, Ondrejom – 2 mesačným (ešte v perinke). Po dvoch rokoch sa narodil tretí syn Ján a o tri roky dcéra Mária (u Dory). Všetky štyri deti navštevovali základnú školu vo Francúzsku, kde sa naučili po francúzsky. Žili tam 15 rokov. Zažili aj hrôzy vojny, na ktoré neradi spomínali.
V októbri v roku 1945 sa rodina Máťašová vrátila domov do Rakovnice (bývalá Rekeňa), kde mali postavený domček, v ktorom predtým bývali. Ladislav bol už dospelý - 18 ročný, Ondrej – 16 ročný, Ján – 14 ročný, Mária – 11 ročná. Ján a Mária chodili v Rakovnici do ZŠ. Po jej skončení nastúpil Ján ako krajčírsky učeň do Rožňavy. Tu sa v tej dobe musel učiť po maďarsky, aby sa vedel dohovoriť. Doma sa súrodenci ako deti, ale aj v dospelosti, často rozprávali po francúzsky. Po ukončení učňovskej školy – sa zamestnal u súkromníka Belovaya a neskôr u Vaculíka.
Vo svojom odbore odpracoval 26 rokov. Bol známy nielen v obci, ale aj v širokom okolí. Šil aj doma popri zamestnaní svojim blízkym – manželke, deťom, vnúčatám, ktoré sa z nových vecí tešili. Šil pre bývalé ČSAD poťahy do autobusov, pre armádu, rakovnickým futbalistom zošíval a opravoval lopty, rakovnickej kapele šil košele, vesty, ale aj mnohým ďalším.
V roku 1952 sa oženil s Helenou Fabianovou u Sunkovej, s ktorou mali spolu 3 deti. Dve z nich žijú v našej obci a jedna v susednej Rudnej.
Svoje remeslo odovzdával ďalšej generácii. Bol majstrom niekoľkým desiatkam učňov, medzi ktorých patril aj jeho syn Ján a krstný syn Ondrej Német (u Dory), ktorý pokračoval v tomto remesle. Pokračovateľkami remesla v rodine sú jeho vnučky – Milena a Katarína.
Stále túžil vrátiť sa do rodnej zeme - do Francúzska, pozrieť sa, kde ako chlapec vyrastal. Sám nikdy nechcel ísť a s manželkou v tých rokoch to nebolo možné. Jeho sen sa mu nesplnil. Jeho zať Milan Pástor v roku 2008 mal možnosť pracovne navštíviť jeho krásne rodné mesto. Bol na tej ulici, kde bývala rodina Máťašová, ukázal mu to jeden Poliak, ktorý tam ešte žije. Pamätal si na ich priezvisko. Bol veľmi nadšený, že stretol takého človeka. Ján Máťaš, často pripomínal svojim deťom, aby sa učili cudzie reči, lebo v živote sa im to môže zísť. A mal pravdu – prišlo na jeho slová.
Za prácou do cudziny (Severné Írsko) šiel aj jeho vnuk Branko Pástor s rodinou tak, ako niekedy išli jeho prastarí rodičia. Naučil sa reč, aby sa vedel dohovoriť a neľutuje to.
Ján nikdy nezabudol na Francúzsko i rodné mesto. Symbolom mu bola Eifelovka. Rozhodol sa, že si ju vyrobí podľa predlohy. Zhotovil ju z malých plieškov, ktoré znitoval. Bola to namáhavá, ale krásna práca. Bola vysoká 1,5 m a čestné miesto mala v predzáhradke pri rodinnom dome. Okoloidúci ju obdivovali a fotili si ju. Bola vystavená 15 rokov. Raz v zime spadol na ňu zo strechy sneh a zničil ju. (Žiaľ, nezachovala sa nám žiadna fotografia.)
V 70. rokoch bolo remeslo krajčíra slabo platené, a preto sa Ján rozhodol zmeniť zamestnanie. Zamestnal sa na bani Mier v Rakovnici, kde pracoval 11 rokov. Šiť neprestal až do chvíle, keď ťažko ochorel. Opustil nás v roku 1984 vo veku 52 rokov, ako najmladší z troch bratov.

Emília Pástorová, 9.3.2009

Súvisiaci článok V minulosti baníci za zárobkom ...