Lukáša priťahujú dosky, čo znamenajú svet, hoci sa pripravuje na stavbárinu

Dosky, ktoré znamenajú svet. To je divadlo a jeho zvláštna atmosféra, fluidum. Hrať, podávať výkon, vžiť sa do role, zaujať divákov – to chce nielen odvahu, ale aj talent a hodiny nácviku.
V Rakovnici máme človeka, čo to okúsil. Je ním Lukáš Koltáš. Ak čakáte, že vám predložíme jeho začínajúcu kariéru ako zázrak, nie je tomu tak. Za všetkým je seriózna práca i využitá ponuka a príležitosť.
Lukáš je študentom SPŠ stavebnej v Rožňave. Na pôde školy vykonáva významnú, zodpovednú funkciu. Je predsedom Školského parlamentu. Popri škole má veľa koníčkov. „Rád športujem. Zvlášť sa venujem bojovým umeniam, ako je jiu-jitsu. Nasleduje futbal, beh na stredné trate, posilňovanie,“ oznámil nám. To všetko „stíha“ popri tom hlavnom – učení, vzdelávaní.
Ako sa dostal k divadlu a čo tomu predchádzalo?
„Už v škole som rád recitoval. Absolvoval som rôzne súťaže, vystúpenia, literárne sympóziá,“ zdôraznil. „V kútiku duše som sníval aj o divadle,“ poznamenal. Stalo sa. Sen sa zmenil na skutočnosť.
Do školy prišli predstavitelia divadla Actores z Rožňavy a hľadali nové talenty. Na odporúčanie riaditeľky školy na casting išli štyria. „Vybrali mňa a spolužiaka Šaňa,“ spomína Lukáš. „Spočiatku sme alternovali. Neskôr si ma ponechali. Nie som ešte hotový herec. Snažím sa to robiť čo najlepšie a zdá sa, že sa mi to darí.“
Vidieť ste ho mohli v hre Potulný kabaret. Tu stvárnil postavu Severína. Podľa vyjadrenia spoluhercov i divákov rolu patrične stvárnil. Krst „na ostro“ má za sebou. Finále predchádzali hodiny nácvikov, precizovanie, správne načasovanie, dokonalá príprava. Zvládol to i s pomocou kolegov spoluhercov.
Získal toho dosť. „Je to pre mňa dobrá skúsenosť. Dodáva to silu, odvahu, spoluzodpovednosť, disciplinovanosť, dochvíľnosť, možnosť ukázať čo vo mne je.“
Zaujímavé je, že jeho profesionálna orientácia nesúvisí s divadlom. Po ukončení školy i ďalšieho štúdia chce pracovať v štátnych službách. „Na divadlo nezabudnem. Podľa možnosti sa mu budem venovať. Všetko čo robím, čomu sa venujem chcem robiť s entuziazmom, radosťou,“ zdôraznil. A vlastne o to ide. Prijať výzvu, chopiť sa príležitosti a ukázať čo v človeku je.
25.5.2010

Dr. Jozef Sabo