Úcta k minulým generáciám nie je len párdňovou spomienkou

Čas nezastavíme. Plynie aj bez nášho pričinenia. Pri čítaní príspevku sa môže zdať, že v januárových dňoch pôsobí neaktuálnym dojmom. Jeho obsah upozorňuje na neustály kolobeh života i smrti, na ktorý by sme nemali zabúdať. Článok predkladáme aj preto, lebo úcta k minulým generáciám nie je len pár dňovou záležitosťou, ale trvalou spomienkou na život, činy, tvorbu, radosti i starosti generácií, ktoré po sebe zanechali jedinečnú životnú stopu. Každý rok v jeseni sú dva významné sviatky. Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Počas týchto sviatkov zabúdame na seba, na svoje problémy. Spomíname, modlíme sa, vyhľadávame miesta kde je pokoj, ticho - cintoríny.
Navštevujeme ich, zapaľujeme sviečky na hroboch príbuzných i blízkych. Spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Prechádzka pomedzi hroby a zapálené sviečky je ako prechádzka uplynulým životom. Je to história i poučenie pre súčasnosť. Tu sa odvíjajú príbehy, životné udalosti, spomienky.
Pre veriacich kresťanov sú to dni modlitieb za duše zosnulých. Sviečky sa zapaľujú na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva. Je v tom nádej na vzkriesenie.
Pri putovaní na cintoríny nezabúdame symbolicky večer zapáliť sviečku v okne za všetkých , ktorých sme mali radi a už nie sú medzi nami.
Spomínané sviatky nás učia zrieknuť sa nášho „musím“. Učia nás byť trpezlivými. Čakať v tichu. Zostať v pokore a pokoji. Vypnúť naše stresy, obavy. Počúvať tých, ktorí sú okolo nás. Rozjímať. Zamýšľame sa nad tým, aký je náš život. Nie je príliš uponáhľaný, rozlietaný? Kladieme si otázky s tým, že odpovede si môžeme dať len sami. Je to na nás, ako pridelený čas využijeme a čo po nás zostane.
Január 2009

Text a foto: Dr. Jozef Sabo