Prečo v Rakovnici a na okolí nezabúdajú na Jána Kožára nielen futbalisti

Ján Kožár, vyučený tesár, celý život pracoval v Železorudných baniach na úseku Mier v Rakovnici ako baník. Známe o ňom bolo, že bol ku každému ústretový, nápomocný, ochotný. Rád chodil do prírody, v lone ktorej sa cítil veľmi dobre. Počas hubárskej sezóny doma neobsedel. Mal svoje obľúbené miesta a množstvo húb, ktoré nazbieral by to „dosvedčilo“. Do hubárskeho umenia zaučil aj svojho synovca Laca, ktorý je dodnes známym hubárom.
Veľmi známy bol medzi futbalistami, tak v rodnej obci, ako aj v Rožňavskom Bystrom. Futbal bol jeho osobný, obľúbený šport, ktorému žil. Nielenže ho osobne rád a dlho hrával, ale neskôr robil futbalistom aj trénera. Jeho krédom bolo nielen „futbal to je hra“, ale aj „futbal je radosť a postup“. So spoluhráčmi reprezentoval obec Rakovnicu a hrdo sa k nej hlásil. Svojou prácou na bani i športovou činnosťou šíril dobré meno rodnej obce.
Aj keď bol baníkom, na svoje remeslo nezabúdal. Realizoval ho so svojou „partiou“ a chodil stavať strechy nielen v Rakovnici, ale aj po celom širokom okolí.
Žil pre rodinu, ale aj iným pomáhal ako vedel a všetko robil s dobrým úmyslom. Mnohí ľudia ho majú v živej pamäti ako usmiateho, veselého, milého človeka. Mal veľmi rád ľudí, nikomu neubližoval, rád poradil, pomohol. Jeho život sa však nenaplnil. Odišiel predčasne po banskom nešťastí v roku 1991 ako 49 ročný. Aj na jeho počesť a pamiatku športovci – futbalisti každoročne robia futbalové stretnutie – Memoriál Jána Kožára. Tento článok uverejňujeme najmä pre mladšie generácie, aby nezabudli na predchodcov našich športovcov – futbalistov.
16.2.2010

Text: Dr. Jozef Sabo, foto: archív J.K.