Zuzana Janáčová: Teším sa z návratov do svojej rodnej obce - do Rakovnice

Zuzana Janáčová, rodáčka z Rakovnice Iba zriedkavo sa naskytne príležitosť, osobne sa stretnúť v Rakovnici s ľuďmi, ktorí uvideli svetlo sveta práve v našej obci a odišli do sveta. Podarilo sa. Nie často, ale veľmi rada príde do svojej rodnej dediny Zuzka Janáčová, rod. Tarová, vnučka Jána a Márie Lorkovej-Belákovej. Jej návraty spája aj s básňami, ktoré venuje svojim spomienkam na dedinu, v ktorej žila osem rokov od 10.8.1948.

Zuzana Janáčová, učiteľka, autorka viacerých publikácií o Slovensku, posol národnej kultúry v zahraničí – vo Švédsku, Maďarsku a USA. Žije v súčasnosti striedavo na Slovensku a v Amerike. Opýtali sme sa jej, ako si spomína na svoju rodnú obec.

Od narodenia som vyrastala u svojich starých rodičoch. Milovala som starkú Máriu Belákovú (volali sme ju mamika) aj starkého Jána Beláka (volali sme ho aťuška). Prvú a druhú triedu som vychodila v Rakovnici a riaditeľom školy bol Mladoň Boško. Významný vplyv na mňa mala moja rodina Nagyová. Myslím, že Jani báči písal obecnú kroniku, pretože sa našla kópia, z ktorej čerpám informácie o minulosti obce. Potom som sa s mamou a tromi sestrami ocitla na Rožňava Bani, kde som ukončila 5. ročník ZŠ.

Vieme, že v Rožňave si vychodila strednú školu.
Strednú pedagogickú školu – odbor vychovávateľ.

A tým si ukončila svoju prítomnosť v Rožňave?
Áno. Vydala som sa za Ing. Jána Janáča do Zvolena. Máme spolu syna Ivana. Bývame tam už vyše štyridsať rokov.

Predpokladáme, že to bolo správne rozhodnutie.
Veľmi správne. Pokračovala som v štúdiu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Stala som sa učiteľkou ZŠ. Po zavŕšení rigoróznej skúšky som pracovala na Krajskom pedagogickom ústave v Banskej Bystrici až do roku 1989.

Ako sa potom vyvíjal tvoj život?
Išla som učiť do Kanady deti z našich krajov a z Maďarska. Dostala som sa do USA na rekvalifikačný kurz anglického jazyka (2 - ročný).

A otvoril sa ti svet?
Možno to tak povedať. Ostala som v USA pracovať v Slovenskom informačnom centre v New Yorku. Štyri roky som bola poslom našej krajiny. Boli to pekné roky.

Mala si so sebou aj syna?
Ivan prišiel do USA. Vyštudoval na newyorskej univerzite špecializovaný odbor na finančné audítorstvo. Oženil sa. Ostal žiť v USA.

Čo sa ďalej stalo s tebou?
Vrátila som sa domov. Pracovala som na OÚ vo Zvolene. Potom na Vyššom územnom celku v Banskej Bystrici štyri roky. Svoju pracovnú kariéru som tam aj ukončila odchodom do dôchodku.

Si stále aktívna?
Robím to, na čo som nikdy nemala čas. Venujem sa vlastnej literárnej tvorbe. Vyšlo mi 9 kníh o Slovensku (v slovenskom a anglickom jazyku), zbierka duchovnej poézie, niekoľko článkov. Najvýraznejším úspechom sú faktografické publikácie z histórie II. svetovej vojny. Tematicky zamerané na jediný príbeh amerických vojenských pilotov v ČSSR. Kniha vyšla v angličtine a v USA spravili na jej základe dokumentárny film. Veľmi ma to teší.

Máš ešte nejaké ambície?
Dožiť tak krásne a v pokoji po boku mojej rodiny ako doteraz. Tešiť sa z dobrého zdravia a návratov do svojej rodnej obce Rakovnica. Milujem miesta, ktoré som si pripútala k srdcu. Najmä od útleho detstva. A na prvom mieste je moja nezabudnuteľná obec Rakovnica.
26.1.2010

Za rozhovor ďakuje Dr. Sabo