Prečo sú návraty mladého sochára Ľuba Birku do rodnej obce také inšpirujúce
Ako si sa dostal k umeleckej tvorivej práci?
Je o tebe známe, že si v umeleckej obci dobre zapísaný. V ostatnom období sa venuješ sochárstvu. Ako sa Ti darí?
Kde všade si už vystavoval a čo chystáš do budúcnosti?
Čo znamená pre teba rodná obec Rakovnica?
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
___________________________________________________________________________
Pridávam svoj názor k článku:
Bol by som rád, keby ste nižšie pridali svoj názor k článku, alebo odkaz a podpíšte sa.
- Prvé pokusy boli v detstve v podobe zvieracích figúr a ľudových postáv (pes, mačka, Jánošík a pod.), ktoré mám dodnes v rodnom dome. Koketovať s vážnejším umeleckým prejavom som začal v posledných dvoch rokoch na vysokej škole. A to vďaka svojmu vtedajšiemu učiteľovi doc. akad. sochárovi Júliusovi Machajovi, ktorý mi ukázal cestu k sochárstvu. Je pre mňa veľkou cťou, že ho dnes môžem považovať za svojho priateľa. Po skončení štúdia toto koketovanie prerástlo do lásky k sochárskej tvorbe, ku kameňu, k drevu, železu.
- Sochárstvu sa venujem od ukončenia vysokej školy. Mojou diplomovou prácou bol Portrét priateľa, stvárnený v kameni.
V roku 2005 som inštaloval vstupný monument pre mesto Snina, ktorý má výšku 5 metrov. V nasledujúcom roku som vytvoril sochu anjela pre obec Ulič – výška 490 cm do jaseňového dreva. Následne ma čakali 3 monumentálne reliéfy pre Dom smútku v obci Ulič. V roku 2008 som vytvoril z pieskovca sochu Zrodenie života. Socha bude umiestnená v súkromnom areáli v Bratislave.
- V roku 2005 Krajský sochársky výtvarný salón 05 – Šarišská galéria Prešov. Kolektívna výstava 2006 v Przemysl Poľsko – autorská výstava. V roku 2006 – Vihorlatské osvetové stredisko Humenné – autorská výstava a Krajský salón Prešov. Sochársky výtvarný salón 2007 – výstava v Poľsku, ktorú organizovala Šarišská galéria v Prešove. Svoje práce som vystavoval v rodnej Rakovnici, v Rožňave, Revúcej, v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v iných mestách.
- Rád sa vraciam do rodnej obce. Je to pre mňa inšpirujúce, upokojuje to dušu a dáva energiu. Milujem jedinečnosť okolitej krajiny i ľudí v nej . Pri každom návrate pociťujem v duši lásku, pokoj, šťastie a radosť, najmä zo stretnutia s mamou, bratom, jeho rodinou i s priateľmi. Až do mojej smrti bude touto pupočnou šnúrou Rakovnica spojená s terajším mojím bydliskom a bude cez ňu neustále pulzovať životodarná sila. Želám všetkým „Rekencom“ dobrého zdravia, lásky, bohatstva ducha i láskavosť duše.