Keď ma kope múza

p  o  e  t  i  c  k  á

 

 

K mojim koníčkom patrilo a ešte kúsok i patrí pokúšanie múz. Jednou z nich je i múza poetická. Sem-tam zablúdila aj ku mne a pri tom mi v mojej duši zanechala niekedy milú, niekedy iba nostalgickú spomienku. Na tejto stránke sa pokúsim niektoré z nich uverejniť nielen pre seba. Posúďte, ako sa mi to podarilo:

 

 
M a j t e  s a  k r á s n e

 

Majte sa krásne lásky moje

Odchádzam od vás za hory dvoje

Za more sĺz, za vŕšky, doliny

Kde hľadal som svet krásny, jediný.

 

Boli ste pre mňa milou oporou

Zahnali mraky plné šedinou

Lúky zakvitli kvietkami vďaky

Bozkami šťastia horelom som – aký!?

 

Listy mi holúbky nosili k vám

Červené srdiečka blikali tam

Cítil som s vami, tešil sa aj

Bol som jak Adam, tušil som Raj.

 

Dnes sa mi v srdci čosi zlomilo,

Stratil som nádej! Je mi nemilo

Odchádzam od vás v neznámu diaľ

Nechávam všetko, beriem si žiaľ ...

 

(Bratislava 7. jún 2001)

 

 

N e z n á m e j

 

Si moja hviezda, ja som tvoj kráľ!

Opretý o noc tíško som stál

V zreničkách očí tvoj obraz mám

Ty milá, nežná: už nie som sám.

                                                   

Hľadieť na hviezdy nocou jagavé

Primknúť sa celý trasúc ku tráve

Zmocniť sa citov vedúcich k šťastiu

K Veľkému vozu hľadať si cestu.

 

Vysoko svieti v diaľke hviezdička

Ďaleká k tebe vedie cestička

Neľahko chodiť po svete kráľom

Ťažko je smútiť s velikým žiaľom.

 

Písmenká k sebe nežne prikladať

Zabudnúť na svet, k tebe sa priznať

Hľadieť do oka neznámej tváry

Pozdravom vítať: ako sa darí?

Pre mňa je darom akých niet

To spravil pre nás internet.

 

Odhaliť noci oponu chcem

Teba si z diaľky priniesť až sem

Pozrieť si z blízka tie tvoje oči

Svet krásnie, mladne, hlava sa točí.

 

Mám v rukách poklad jagavej noci

Opona padla, krásny to pocit

Šepkajú ústa smädné od lásky

Po šťastí, objatý v rukách to krásky.

 

(Bratislava 30. máj 2001)

 

 

SME MAJSTRI!

 

Od Tatier k Dunaju
zástavy zas vlajú.
To chlapcom Slovákom
Na hruď zlato lejú.

Sme majstri! Sme majstri!
Tvrdí Bratislava
Kloní sa pred nami
Washington i Praha.

Kloní sa veľká Rus,
Švédsko i Kanada.
Hokejom prekvitá
Slovenská záhrada.

Pyšní sme na hokej,
I na zlatú trofej
Ukutú zo Švédskej.
Slovensko hrá ókej!

(Bratislava 12. mája 2002)

 

 

Na tráve ...

 

Ležali ste už na tráve

mäkkučkej, ľahúčkej

a pozerali nad seba?

Ďaleko, ďaleko, za modrú oblohu,

za oblak vzdialený,

za slnko ukryté vo vašom srdiečku?

 

Hľadeli ste už do diaľky

priezračnej, čistučkej

a čakali na neho?

Ktorý bol blízučko, pri modrej oblohe,

oblakom zakrytý

v srdiečku zamknutý a bratom slniečku?

 

Cítili ste už dotyky

vetríka na tričku

držiac si v dlani list?

Pohľady zasnené na bielu obrúčku,

prstienok zlátený,

lúčami letnými v záhrade, v klobúčku.

 

Bolo vám dvadsať liet,

čo snijú v mladosti,

v škrupinke od víly?

Pred vami veliká a dlhá je cesta:

románik ľúbezný

zakončí oltárom: mládenec, nevesta.

 

(Bratislava, jún 1999)

 

 

Otvorte okná

 

 

Otvorte okná, okná dokorán

Zdvihla sa opona, odkryla chrám

Opona zdobená tatranskou čipkou

Akú nepozná na svete nikto

Z hlboka dýchajte, odkryte telo

Ste tu na plese, pozrite kolo.

 

Víta vás Kriváň, Solisko, Tupá,

Štrbský štít, Vysoká na slovo skúpa

Za nimi Patria, Rysy, Končistá

Aj Ganek, Ostrva, vodička čistá

Majestné štíty, čo zvú vás k sebe

Nad nimi blankytné skvie sa vám nebe.

 

Doliny krásne vás k nim povedú

Zanechte strasti, choroby, biedu

Zelené jedle, smreky prastaré

Vracajú silu a ničia máre

Chodníkmi kráčajte vždy vyššie a vyššie

Zdravie si naberte na plecia, noše.

 

(Štrbské Pleso, august 2001)

 

 

Naša Lijka

 

Máme doma psíka, je to boxerka.

Vo dne nám spí v kúte, v noci nešteká.

Máme doma psíka, čo sa volá Lijka,

čo sa volá Lijka,

vôbec nešteká.

 

Máme doma psíka volá sa Piška.

Keď prídeme domov celá sa líšká.

Krúti ona chvostom, privítá nás bozkom,

privíta nás bozkom,

bozkom na líčka.

 

Rada chodí s nami aj na Kuchajdu.

Veselo si trieli trebárs k obchodu.

Veselo si trieli a my sme s ňou smelí

a my sme s ňou smelí,

nám robí náladu.

 

Máme doma psíka, čo skáče odzemok,

keď otvoria sa dvere, škrtne náš zámok.

Máme doma psíka, čo sa volá Lijka,

čo sa volá Lijka

je to taký zmok.

 

(Bratislava 17.6.2001)

 

(Táto básnička sa môže spievať podľa pesničky:“Za našima humny...“ Skúste!)

 

 

Smutná správa: Naša Lijka v kruhu celej rodiny tíško dodýchala dňa 10. februára 2005.

Bola našou skvelou spoločníčkou a neodmysliteľným členom  takmer desať rokov.

Mali sme ju všetci veľmi radi a ona nás.  Po  vážnej operácii, ktorú podstúpila

 v decembri 2004, sa rýchlo zotavila a spolu  sme si mysleli, že to najhoršie má už za sebou.

 Napriek našej starostlivosti  i lekárov  z veterinárnej poliliniky Bennett zákerná

choroba jej však nedovolila pobudnúť a tešiť sa zo života  dlhšie s nami. Teraz nám

 je veľmi smutno bez nej. Dúfame len, že vo svojom svete zvieratiek rozdáva potešenie

 i radosť ostatným svojim kamarátom,  tak ako to robila na tomto svete nám.

 

 

 

© Publikovanie je možné iba so súhlasom autora stránky!