Slávnemu rozprávkarovi vzdali úctu aj vydaním poštovej známky

Priznám sa, že mi akosi ušla príležitosť prezentovať vám ešte v marci sľúbenú poštovú známku, ktorú Slovenská pošta vydala 29. mája 2008 pri príležitosti 180. výročia narodenia nášho rodáka, spisovateľa a kňaza Pavla Dobšinského. Obec Slavošovce a Slovenská pošta usporiadali posledný májový deň v rodnom dome P. Dobšinského slávnostné uvedenie známky „Známka deťom, Pavol Dobšinský“. V spomínaný deň bola k dispozícii filatelistom i ostatným občanom aj príležitostná poštová pečiatka, ktorú k tejto príležitosti vyhotovil hornogemerčan Štefan Burčo. Autorom návrhu známky je Peter Uchnár a rytcom známky Vieroslav Ondrejička. K dispozícii je 10 miliónov týchto známok v nominálnej hodnote T2 50g, ktorá zodpovedá tarife pre list 2. triedy do 50 g v tuzemskom styku.
Meno a zvuk Slavošoviec sa raz zasa vybralo do sveta, spomína sa v augustovom čísle Slavošovských obecných novín. Starý odkaz v novom šate. Zelený drak na svojich krídlach rozniesol slovenské rozprávky do sveta. Pre radosť deťom ale aj nám dospe¬lým, veď práve my musíme svojim deťom čítať prvé rozprávky. A ktoré, keď nie tie naše.
Poštová filatelistická služba na svojej stránke www.pofis.sk k vydanej známke od autorky Mgr. Tatiany Podolínskej, PhD zdôraznila toto:
„Rozprávky tu boli a sú, zrejme odvtedy, ako sa ľudia naučili rozprávať. Možno sú to premenené mýty, možno sa kedysi rozprávali o božských bytostiach, ktoré sa časom premenili na pozemských kráľov, princov a princezné, ale aj čarodejnice, černokňažníkov, viachlavých drakov, obrov a hrdinov získavajúcich zázračné predmety. Možno tu však boli vždy, popri príbehoch určených pre vyššie vrstvy – spoločenské elity. Rozprávky ako rozprávanie pre „obyčajných“ ľudí, na pobavenie i poučenie a na prenos noriem v istej spoločenskej vrstve. Pôvodne nemali autora, ale sa menili z rozprávania na rozprávanie. Rozprávač ich šikovne prispôsoboval dobe a publiku. Takto prežili stáročia, prenášané z rodičov na deti a „detné deti“ až kým ich nezapísali. Na Slovensku existuje niekoľko takýchto zbierok „slovenských rozprávok“. Medzi najznámejších zberateľov – rozprávkarov patril Pavol Dobšinský. V jeho zbierkach rozprávok sa často objavuje viachlavý drak, pričom sa tu stretávame s násobkami čísla tri – teda draci sú trojhlaví, šesťhlaví, deväťhlaví a výnimočne aj dvanásťhlaví. Samotný motív draka je veľmi starý – pochádza zrejme zo slovanskej mytológie, kde s najväčšou pravdepodobnosťou predstavoval boha nebeského ohňa a jasu Svaroga a symbolizoval dobro. V neskoršom období pravdepodobne tento symbol prešiel premenou a stal sa symbolom „zla“, ktoré musí byť porazené. Rozprávkový hrdina porážajúci draka potom stelesňuje základný princíp rozprávky, kde „dobro víťazí nad zlom“. Ide väčšinou o obyčajného človeka z ľudu, ktorí víťazí svojou múdrosťou, šikovnosťou a dobrým srdcom. Svojimi dobrými skutkami získava náklonnosť zázračných pomocníkov ako sú trpaslík, víla, sudička, starenka... (ale napríklad aj „dlhý“, „široký“ a „bystrozraký“); pomocníci sú často z ríše zvierat (orol, kačka, ryba, mravec...) alebo stelesňujú nebeské telesá a prírodné živly (slnko, mesiac, vietor...). Princíp rozprávky je platný dodnes, a pri troške snahy ho odhalíme vo všetkých úspešných moderných rozprávkach, ktoré potešia nielen deti ale i dospelých.“