Aj na Gemeri začína čas vianočnej mágie, prelínania dimenzií a čarovania

Alžbeta Zatrochová, Z kalendára O vianočnej mágii a prelínaní sa dimenzií mi raz rozprávala jedna z dcér Martina Gordiana z Muránskej Zdychavy:
„Boli sme malé, ale už schopné sánkovania. Cez zimné prázdniny bolo snehu dosť, tak sme sa pobrali sánkovať. Museli sme však zísť z kopcov dolu do doliny, lebo hore u nás na Podsádku to bolo také krkolomné, že nám vždy šlo o život. Samé strmé vývrtky. A tak sme sa radšej dole po závoze pospúšťali a keď sa začalo stmievať, pobrali sme sa hore kopcom domov. Nad nami ešte bývali Michalovci vľavo a vpravo na Kokavke Simanovci so susedmi. Bolo zamračené a práve u Michalovcov už bola celkom tma. Postupne sme videli, ako sa rozháral oheň, ktorý sa zmenil na vatru, až všetko bolo v ohni. Ako deti sme si mysleli, že sa zapálilo seno na šope. Preboha, len nie chyžka! Povedali sme o tom rodičom, ale tí nás zahriakli, že čo si my vymýšľame, keď oni nič nevidia. A tak ráno, len čo sa rozvidnelo, išli sme sa pozrieť hore nad nás, ale tam žiadne stopy po ohni neboli. Veď na snehu z predošlého dňa by po ohni predsa muselo niečo zostať...“
Ale samozrejme spomienka na tento, pre nich nepochopiteľný jav, zostala aj po štyridsiatich rokoch. A práve toto prelínanie svetov je v tejto lokalite evidentné. Všetci učitelia, ktorí tu učili a bývali v škole, boli „strašení“. Škola totiž bola postavená na pozemku, kde bol predtým cintorín, teraz je tam kostol. Aj psi vraj radšej ušli od nich.
To sa blíži Lucia – čas čarovania, no a ja to milujem.
December 2009

Alžbeta Zatrochová