Záhonov Pomocník má čo povedať i dnešnej spoločnosti

Zora Záhona poznám už vyše 45 rokov. Obidvaja pochádzame z Gemera. Spolu sme navštevovali aj Jedenásťročnú strednú školu v Rožňave. Keď som chodil do 10. triedy, náš učiteľ slovenčiny Emil Dolinka vtedy nacvičoval so študentmi divadelnú hru Matka. Zoro, aj keď bol mladší, už vtedy sa prejavoval ako nádejný adept herectva a mal hrať v spomínanej hre hlavnú úlohu. Postava Ctibora bola zverená mne. Dnes si už presne nepamätám, prečo sme ju po niekoľkotýždňovom nacvičovaní nakoniec nehrali. Naše cesty sa so Zorom potom rozišli. Ja som sa chcel stať učiteľom, Zoro sa vybral na hereckú dráhu. Keď v roku 1981 úspešne režíroval slovenský film Pomocník, aj som mu tak trochu závidel. Dosť sa vtedy o spomínanom filme hovorilo. V stredu 12. marca 2008 sme sa zase stretli. V zimnej záhrade Slovenského národného múzea v Bratislave. Už nie pri nacvičovaní divadla, ale Zoro v rámci výstavy Ako sme žili? Slovensko v 20. storočí uvádzal prítomnému publiku svoj úspešný film z roku 1981 Pomocník. Mal som tak možnosť aj vďaka tomuto projektu vidieť znovu na plátne príbeh rodiny Riečanovcov, ktorá sa po druhej svetovej vojne presťahovala na juh Slovenska. Uprednostňovanie materiálneho bohatstva a nekalé podnikateľské praktiky pomocníka spôsobili nielen úpadok morálky, ale zapríčinia i rozvrat filmovej rodiny. Film má čo povedať i dnešnej spoločnosti.