Folklórna skupina Radzim Vyšná Slaná je pravidelným hosťom Roku na Gemeri

Na brehoch horného toku rieky Slaná v Rožňavskom okrese leží obec Vyšná Slaná. Z juhu sa nad obcou vypína takmer tisíc metrov vysoký kopec Radzim, ktorý bol za dlhé stáročia ospevovaný, ale aj zlorečený. Ak prichádzate k obci z ktorejkoľvek strany vidieť ho už zďaleka, a ten, kto má k tomuto kraju blízko má v srdci neopakovateľný pocit, že je už doma. Hádam aj preto bolo zložených toľko pesničiek o našom Radzime.


Na ukážku aspoň dve:

1.
Kebi se mi mladost moja navratila,
vera bi som veršok Radzim pozlatila.
Veršok Radzim, veršok Radzim aj Cipovu,
navrac Bože, navrac Bože, mladost moju ...

2.
Ak Radzim Radzimom, nebula som na nom
A teraz som na nom aj s mojim frejärom
Vinšla som na buka, tak som zauhukla
Až se mi kartunka v obalku rozpukla.

A prečo zlorečený? Lebo z juhu uzatvára našu dolinu a v zime vychádza slnko nad Vyšnou Slanou až o 10.30 hodine, takže je u nás veľká zima.
Keď bola v roku 1967 založená pôvodná folklórna skupina, dostala celkom logicky meno Radzim. Táto však pôsobila len pár rokov pod vedením pani Benediktyovej a neskôr pána Michala Lukáča. Mala však veľké šťastie, lebo mala aj doprovodnú ľudovú hudbu, ktorú viedol pán Juraj Lenkey. Po rozpade skupiny sa folklórne dianie v obci odmlčalo takmer na 20 rokov.
V roku 1992 sa uskutočnilo nahrávanie gemerských piesní v Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici a tak sa 12 žien pustilo s chuťou do výberu, úpravy a nácviku tých najkrajších vyšnoslanských pesničiek. Dva týždne sa ženy stretávali večer čo večer, len aby bol výsledok čo najlepší. Po úspešnom nahratí 16 pesničiek sa kolektív 12 žien rozhodol, že bude v činnosti pokračovať. A tak sa zrodila dňa 6. decembra 1992 Folklórna skupina Radzim Vyšná Slaná. Takže sme zbierali a nacvičovali nové piesne a pripravovali sme sa na prvé verejné vystúpenie. Na jubilejnom 20. ročníku Okresných folklórnych slávností v Rejdovej sme ponúkli dva programy, ktoré sa stretli s priaznivým ohlasom.
Potom už nasledovali ďalšie vystúpenia v obci, aj mimo nej.
Výrazný úspech skupina zaznamenala v roku 1996, keď zvíťazila v okresnej súťaži Nositelia tradícií a postúpila do krajského kola s programom Nevesty na tanci.
Rok 1996 bol ozaj veľmi plodný – skupina vystupovala v Detve, vo Vlachove, v Košiciach, v Rejdovej, na krajskej prehliadke v Stropkove a na už 2. ročníku Slávností zvykov a obyčají Gemera – Malohontu „Rok na Gemeri“ v Slavošovciach.
Aj rok 1997 bol pre skupinu úspešný. V speváckej súťaži v rámci okresu sme si opäť vyspievali 1. miesto a na krajskej v Michalovciach sme získali 3. miesto. Víťazkami okresných súťaží sme sa stali ešte dvakrát. V roku 1999 a v roku 2000, keď sme na krajskej súťaži vo Veľkých Kapušanoch dosiahli 3. miesto.
Za 16 rokov činnosti sme naštudovali nespočetné množstvo nových piesní, na nácvikoch a vystúpeniach sme strávili stovky, ak nie tisícky hodín. Vystupovali sme v Klenovci, v Košiciach, v Detve, v Bratislave, v Rožňave, v Žiline, v Brdárke, v Gočove, v Slavošovciach, v Rejdovej, v Heľpe a v Telgárte. Pravidelne sa zúčastňujeme na stretnutiach v družobnej obci v Maďarsku a v roku 2007 sme uskutočnili návštevu krajanov v Aradáči v Srbskej republike.
Osobitnou kapitolou v našej činnosti je účasť na Slávnostiach zvykov a obyčají Gemera – Malohontu „ROK NA GEMERI“. V rámci okresu Rožňava sme jediná skupina, ktorá sa zúčastnila všetkých ročníkov. Na toto hodnotné a všetkými folkloristami obľúbené podujatie sme pripravili tieto programy:
Pri hvare – práca lesných robotníčok,
Pri močidle – močenie konopí,
Dajč – svadba slovenskej dievčiny a nemeckého mládenca,
Večer po práci – večerné posedenie s ručnými prácami,
Na jarmoku – jarmočné zvyky v minulosti,
Kračún – Vilija – Štedrý večer - vinše a obyčaje,
Nakladanie kapusty,
Rozlúčka s mladuchou v podvečer svadby,
Kopanie pece
– svadobný zvyk ráno po svadbe,
Návrat z mobilizácie – rok 1938.

V roku 1997 sme pre Slovenskú televíziu Košice realizovali program Cesty za folklórom, v ktorom sme predstavili ako sa v minulosti spracovával ľan - búchanie, trenie, česanie a zhotovenie venca. Potom to bolo vyváranie a bielenie plátna a čepčenie nevesty.
V priebehu rokov skupinu niektoré členky opustili a pribudli nové, všetky si však rady zaspievali tú našu obľúbenú:

Hlase moj, hlase moj, moj zvonovi hlase,
ej, de mi budeš hlasat, ej, na rok o tom čase.
Či hore či dolu, či v tom širom polu,
Ej, čo hore, ne dolu, ej, lem v tom širom polu.

25.11.2008
Zuzana Tomášiková,
vedúca folklórnej skupiny Radzim