V areáli bývalého kaštieľa Andrássyovcov vo Vlachove obnovili grófsku ľadovňu

Na hornom Gemeri v obci Vlachovo sa zachoval pomerne hodnotný areál bývalého kaštieľa Andrássyovcov s torzom pôvodne rozľahlého parku s rybníkmi. Súčasťou grófskych parkov bývala kedysi, keď ešte neboli vynájdené chladničky, ľadovňa, zvyčajne jednoduchá drobná kamenná stavba stavaná do svahu na spôsob zaklenutej pivnice, uzavretá železnými dverami. Na vnútorných stenách ľadovne bývali osadené silné kované háky na vešanie mäsa ulovených zvierat. Na podlahu sa dávala slama alebo piliny, na ktoré sa umiestnili ľadové bloky vysekaná v zime na blízkych rybníkoch. Hrubé ľadové kvádre tu vydržali mnohokrát celé leto, kým sa až do najbližšej zimy neroztopili. Takáto ľadovňa bola aj vo vlachovskom parku a jej stavba sa dodnes zachovala. Na rozdiel od ostatných ľadovní, ktoré zo slovenských parkov poznáme, je to ale nanajvýš pozoruhodná architektúra plná zaujímavých inotajov.
V expozícii múzea - kaštieľa v Betliari visí v jednom salóne na stene obraz, ktorý namaľoval olejovými farbami na plátno mladý gróf Emanuel Andrássy okolo roku 1840, keď ešte žil v rodnom Vlachove. Na obraze vidíme zvláštnu kamennú poschodovú stavbu s pyramídovitou strechou obklopenú zeleňou, v popredí s vodnou plochou s bocianmi. Podivuhodný domček pripomína parkový altánok so sochami, prístupný z dvoch strán schodiskami. Čo zobrazujú tie štyri zvláštne sochy, ktoré siluetou pripomínali egyptské sfingy, na to sme prišli až po nejakom čase, keď sme našli v betliarskom kaštieli ďalší obraz jazdca na koni od Karola Steria v pozadí s vlachovským kaštieľom a v popredí s dvomi ležiacimi ženskými postavami. Sú to dve zo štyroch sôch, ktoré pôvodne zdobili vstup do ľadovne. Dnes sochy chýbajú, nevedno, kam sa podeli. Andrássyovci vlachovský kaštieľ predali ešte za prvej ČSR armáde, ktorá už ľadovňu nepoužívala.
Keď sme v roku 2004 ľadovňu objavili a porovnávali sme to, čo sa z nej zachovalo, s fotografiou starého obrazu, zistili sme, že sa tu okrem štyroch chýbajúcich sôch skoro nič nezmenilo, až na jeden detail: vstupný portál do prízemnej časti ľadovne, ktorý mal tvar lichobežníka, v súčasnosti chýbal. Bola to ale významná pomôcka pri id entifikácii štýlu a obdobia, v ktorom bola ľadovňa postavená, Portál totiž tvarom pripomínal vstup do mastaby, egyptskej hrobky, akú si postavil každý zámožnejší Egypťan, ktorý si nemohol dovoliť tak ako faraón, postaviť pyramídu. Pyramída tu však bola tiež – kamenná pyramída ľadovňu zastrešovala. Pyramída, mastaba - čo ešte chýba do tejto dvojice termínov označujúcich staroegyptskú sepulchrálnu (pohrebnú) architektúru? Sfinga! Je nesporné, že štyri dekoratívne sochy žien s vysokými gréckymi účesmi ležiace pred vstupom do ľadovne a držiace v rukách strapce hrozna a iné plody boli štylizované ako egyptské sfingy. Celá stavba bola teda postavená v duchu módneho trendu v parkovej architektúre 1. polovice 19. storočia, kedy sa Európa dozvedala o prvých výskumoch francúzskych archeológov v Egypte. Zámerom staviteľa vlachovskej ľadovne bolo, aby vyzerala ako egyptská hrobka. Veď slúžila na uchovávanie mŕtvych tiel – zvierat ulovených na početných grófskych poľovačkách. Aj z toho dôvodu, kvôli chladiacemu efektu, musela byť celokamenná, vrátane zastrešenia.

Je šťastím pre túto pozoruhodnú pamiatku, že sa čoskoro po jej objavení a identifikovaní podarilo získať na jej komplexnú obnovu finančné prostriedky z grantového systému Ministerstva kultúry SR.
Ak by ste chceli ľadovňu pohľadať, vydajte sa od vlachovských rybníkov pozdĺž železničnej trate smerom na sever. Keď prídete k železničnému mostu ponad rieku Slanú, na jej druhom brehu ľadovňu uvidíte. Po prechode cez most k nej dôjdete vyšliapaným chodníkom v tráve. Priestory ľadovne sú uzavreté mrežou, cez ktorú si ich môžete prezrieť. Uvidíte plytkú jaskyňu pravdepodobne umelo vyhĺbenú do skalnatého pravého brehu Slanej. Obec plánuje túto zaujímavú pamiatku využívať na rekreačné účely a pripravuje výstavbu dreveného mosta, ktorým by sa k nej dalo dostať oveľa pohodlnejšie ako dnes.

Mgr Edita Kušnierová

(Prevzaté so súhlasom autorky z webovej stránky www.kgbacikovia.websnadno.cz)
20.1.2010