História včelárstva a jeho súčasnosť v Rožňavskom Bystrom

Už naši predkovia na Gemeri poznali význam včiel pri zvyšovaní úrody ovocia a poľnohospodárskych kultúr. Okrem tohto poslania majú včely a včelstvá aj priamy úžitok vo forme včelích produktov, ktorými sú med, vosk, materská kašička, včelí jed, peľ a propolis.

Z histórie regiónu a súčasnosť

V roku 1934 bol založený, resp. obnovený „Včelársky spolok“ pre Rožňavu a okolie. Rožňava bola už v dávnej minulosti významným centrom obchodu s medom, medovnikárskymi výrobkami a voskom. Uvádzajú to dokumenty v Štátnom archíve v Rožňave, ktoré potvrdzujú, že med bol vyvážaný do zahraničia, najmä do Hamburgu.

V regióne Gemera vznikali včelárske spolky takto:
- r. 1919 - v Dobšinej
- r. 1927 - v Jelšave
- r. 1929 - v Muráni
- r. 1929 - v Plešivci
- r. 1929 - v Sirku
- r. 1932 - v Ratkovej
- r. 1932 - v Slavošovciach
- r. 1933 - v Štítniku
- r. 1934 - v Rožňave

V súčasnosti v Rožňavskom regióne pracujú: ZO SZV Rožňava, Plešivec, Štítnik, Jelšava, Revúca a Dobšiná. K 1.1.2002 bol v ZO SZV Rožňava počet včelárov 170 a ročný výnos medu bol 39 580 kg.

Podrobnejšie informácie nájdeme v knihe „Včelárstvo v Rožňavskom regióne“ – vydanej v r. 2002, ktorej autorom je Ing. Ján Gallo.

História včelárstva a súčasnosť v Rožňavskom Bystrom

O tom, že sa v našej obci včelárilo od nepamäti, svedčí aj názov miestnej časti chotára „Pšolinec“. Bola to rovná lúka pod južným svahom lesa vhodná na včelnicu. Okrem gazdovstva a práci na poli sú známi včelári už z 19. a 20. storočia: Peter Ďurský a učitelia Ján Belák a Juraj Belák. Včelstvá chovali v slamených úľoch.

Môj záujem o včelárenie začal v roku 1969, vtedy som si kúpil 2 včelstvá s úľmi Čechoslovák s rámikovou mierou 37 x 30 cm. Tento typ úľa používam dodnes s menšími technickými úpravami. Môj veľký vzor bol miestny včelár MUDr. Štefan Halász, ktorý pôsobil v obci ako lekár. On ma zaúčal do tajomstiev včelárenia po praktickej stránke. Veľa som získal aj čítaním odborných včelárskych kníh, odborných včelárskych prekladov zo zahraničia a z exkurzií.

V súčasnom období mám 30 včelích rodín. Keďže je v okolí našej obce dobrá včelia paša - les a lúky, aj výnosy medu sú uspokojivé. Každý rok je to priemerne 20 – 30 kg od každého včelstva, podľa ročných klimatických podmienok. V Rožňavskom Bystrom za posledných 30 rokov boli okrem mňa ešte títo včelári: MUDr. Štefan Halász, Ondrej Macák, Ján Danko, Martin Polomský, Ing. Ján Ilašenko, Stanislav Ďurský, Ľubomír Sedlák, Viktor Kĺúčik a Ján Dorkin. Každý včelár sa staral o 5 až 20 včelstiev.

V posledných rokoch sú v obci už len štyria včelári s počtom asi 50 rodín. V dnešnej dobe je dôležité udržiavať včelstvá v hygienickom prostredí, kvôli zdravotnému stavu, nakoľko včelstvá ničí včelí klieštik (Varroa Jakobsoni Destruktor) a mor včelieho plodu. Každý včelár musí prísne dodržiavať opatrenia okresnej veterinárnej správy a včelstvá preliečovať v presne nariadených termínoch, aby sa choroby včiel nerozširovali, čím by sa zdecimovali počty včelstiev.

Produkcia medu je u našich miestnych včelárov dobrá, ale momentálne je veľký problém s jeho odbytom. Cena medu od výkupcov je veľmi nízka. Za posledné roky sa včeláriť rentabilne nedá. Na druhej strane veľmi narástli ceny všetkých včelárskych potrieb. Záujem o včelárenie upadá.

Ako skúsený včelár môžem potvrdiť slová Maeterlincka: „Včelárenie sa podobá čítaniu krásnej knihy, ktorá sa s každou ďalšou stránkou stáva zaujímavejšou a napínavejšou.“
29.10.2007


Ondrej Leng, včelár z Rožňavského Bystrého