Stratená, obec v Slovenskom raji má nový erb, ale hľadá aj krajšiu tvár

Kostol sv. Augustína a budova Obecného úradu v Stratenej. Foto: L. MalákErb obce Stratená. Foto: L. Malák Horská dedinka Stratená v okrese Rožňava so svojou okolitou prírodou patrí k najkúzelnejším miestam juhozápadnej časti Slovenského raja a možno sa do nej doslova zaľúbiť v každom ročnom období. Veď v jej blízkosti sa nachádza veľa prírodných skvostov, medzi nimi svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenský kaňon, Havrania skala i Občasný prameň.
Mňa ako turistu už pred dlhším časom zaujali aj tamojší ľudia – vrchári. Naoko uzavretejší, no vrátka do dvorov i do svojich sŕdc majú vždy „odhasprované“. A tak poľahky spoznáte ich mocný lokálpatriotizmus i hrdosť na banícku minulosť obce, po ktorých však zavše prídu aj povzdychy. Že ich Stratená akoby bola z viacerých ohľadov aj vskutku stratená, zabúdaná. Najmä preto, že je okrajovou obcou, od okresného mesta Rožňava vzdialená 40 km. Ďaleko je na úrady, do práce, do škôl. Už prváčikovia cestujú do 12 km vzdialenej Dobšinej. A tak mladí ľudia, čo ako by chceli zostať žiť v zdravom a peknom prostredí, odchádzajú za ľahším životom. Dnes má 135 obyvateľov Stratenej, kde patrí aj osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa, priemerný vek až okolo 60 rokov.
Starostka obce Stratená Mgr. Erika OravcováUž 18 rokov žije s rodinou v horárni na Sámelovej lúke v blízkosti Dobšinskej ľadovej jaskyne Mgr. Erika Oravcová, rodáčka z Dobšinej. Hoci si ako vyštudovaná učiteľka na život v drsnom horskom prostredí nezvykala ľahko, s ľuďmi z osady pri jaskyni i v blízkosti Stratenej dávno tuho zrástla a vyzerá to na lásku na celý život. Čas potvrdiť túto lásku a zmeniť ju z platonickej do praktickej podoby však prišiel až nedávno. Jej štyria synovia dospeli, nový rodinný penzión, budovanie svojpomocne, bol pred dokončením, starostí trochu ubudlo a tak sa lesníkova žena rozhodla realizovať aj mimo vlastnej rodiny – v prospech občanov. Keď jej pred komunálnymi voľbami v roku 2006 viacerí nadškrtli, aby kandidovala za starostku obce, pristala. A aj dostala najviac hlasov. Ľudia jej ich dali v nádeji, že im pomôže oslabiť onen pocit „stratenosti“. A Erika Oravcová sa o to celé tri roky veľmi usiluje, veľa vecí už dokázala zmeniť k lepšiemu.
Jednoznačne najviac však stratenská starostka zabodovala na prelome tohtoročného leta a jesene: spolu s vedením obce v deň 65. výročia SNP pripravila pre občanov i početných chalupárov ojedinelé podujatie, aké Stratená ešte nikdy nezažila – vysviacku nového obecného erbu, pečatidla a zástavy.
Nový erb obce Stratená a ďalšie insígnie počas vysviacky v kostoleErika Oravcová začala na tom najsprávnejšom mieste – hľadaním koreňov, hľadaním „rodného listu“ Stratenej. Do posledného miesta zaplnený miestny kostolík svätého Augustína, kde sa vysviacka nových obecných insígnií konala, svedčil, že to bol najhodnotnejší čin na oslabenie pocitu „stratenosti“. Predchádzali mu týždne, ba mesiace trpezlivej, veľmi náročnej organizačnej roboty starostky, veľa telefonátov i osobných stretnutí s ochotným Dr. Františkom Živčákom v Štátnom archíve v Levoči pri hľadaní pôvodného pečatidla obce a potom intenzívna spolupráca pri vypracúvaní nových insígnií s akademikom Medzinárodnej heraldickej akadémie v Paríži a tajomníkom Heraldického kolégia v Bratislave Dr. Ladislavom Vrtelom.
Novým erbom Stratenej je svätica kľačiaca na drobných skalách.
Hrdosť Stratenčanov na históriu svojej dediny archívne materiály plne potvrdili: ich obec vznikla ako banícka a hutnícka osada na vtedajšom území Hrabušického panstva okolo roku 1723, kde tu rodina Csákyová vybudovala prvú vysokú pec. A názov obce nesúvisí s dajakou ponižujúcou stratenosťou, ale dostala ho najskôr od neďalekého potoka Strateník, ktorý sa na jednom mieste stráca v podzemí a opäť sa vynára. A v minulosti sa povyše obce strácala na jednom mieste aj rieka Hnilec.
Vysviackou nových insígnií sa Stratená zaradila medzi slovenské obce, ktoré našli svoju identitu – najvzácnejšiu tehličku, na ktorej možno s väčším sebavedomím i väčšou chuťou ďalej stavať, meniť tvár obce k lepšiemu. Sviatočnú udalosť prišiel pozdraviť aj ženský spevácky spevokol Kysačanka z KysakuSlovami starostky obce je pre Stratenú, nachádzajúcu sa v lone úchvatnej prírodnej scenérie Národného parku Slovenský raj, prioritou byť čo najpôsobivejším miestom najmä na turistické túry, miestom dobrého prvého dojmu pre návštevníka, keď vystúpi z auta na veľkom pľaci pred kostolom a chce sa občerstviť, nájsť vhodné ubytovanie v penzióne či na súkromí, dostať zaujímavé informácie od vľúdneho a ochotného domorodca.
Zhodou okolností práve dobré dojmy jednej turistky z Kysaku v okrese Košice – okolie z pobytov v okolí Stratenej a Dobšinskej ľadovej jaskyne i zoznámenie sa s Erikou Oravcovou pomohli starostke naplniť program veľkého dňa vysviacky insígnií. Tou turistkou bola zakladajúca členka ženského speváckeho zboru Kysačanka Ľudmila Čopová. Na jej podnet ženy z údolia Hornádu do Slovenského raja rady pricestovali. Ich nadšenie z peknej prírody i z vrelého prijatia obyvateľmi Stratenej sa prenieslo aj do ich hodnotného vystúpenia. Piesne Aká si mi krásna, Otčenáš, Ave Mária, Hlboká rieka a ďalšie boli azda tými najkrajšími kvietkami v kytičke na uvítanie nových obecných insígnií do života v tejto malebnej horskej dedinke.
A novým impulzom sa do nej znova zaľúbiť...
September 2009

Ladislav Malák
Foto: autor