Pohľady na zelené a modré lesy a zmeny v nich po prírodnej kalamite na Gemeri

Na potulkách lesmi s odstupom dvoch rokov sa človeku naskytne pohľad, ktorý v minulosti nevidel. Píše sa už nový kalendárny rok 2010 a v ňom toľko zmien po prírodnej kalamite, ktorá postihla aj naše lokality na Gemeri, nad Slavošovcami, v chotároch Štítnickej a Hankovskej doliny. Do široka-ďaleka samé lesy, severne majestátny Radzim a opäť tmavé lesy, dnes už s holinami, ktoré robí človek ťažbou dreva. Dalo by sa povedať, že začiatku neuvidíš, konca nedohliadneš. Len vták letiaci v nízkych oblakoch by vedel povedať aké veľké sú lesy na hornom Gemeri, čo všetko v nich drieme, aké ukrývajú tajomstvá.
Od Slavošoviec smerom severným, povedľa Gajanovho sedáka nad Markušský vrch k Hankovskému chodníku - pozrieť sa na holinu rozprestierajúcu sa na desiatkach hektárov, na miesto, ktoré sa zaceľuje po ničivej víchrici. Tu na akoby novovzniknutej ploche sa odkryla panoráma doliny vedúca k Roštáru s dedinkami učupenými na úpätí svahov. Pozerať sa, ako sa dole, na rázcestí medzi poľami a lúkami kľukatí šedivá stuha hrboľatých ciest, ktoré predtým pre vysoké stromy nebolo vidieť. Odkrýva sa široká panoráma ohraničená vzdialenými pohoriami - krásny to pohľad.

Pohľad, ktorý sa naskytne návštevníkovi, keď po poldruhahodinovej chôdzi dorazí do tohto kúta prírody sa nedá opísať, treba ho vidieť a zachytiť cez hľadáčik fotoaparátu. Boli to a zostanú naše krásne gemerské lesy, ktoré sa už v minulosti stali domovom a útočiskom, miestom relaxu milovníkov prírody. Či to už bolo v čase, keď svietilo slnko, či keď udreli mrazy a sneh zavial lesné stráne. Vtedy, keď vysoké biele snehové záveje prikryli teplou perinou celý tento kraj a všetko dočasne zaspalo zimným spánkom.
Na jar, po oddychu stromov príroda ožila, stromy a vegetácia sa prebudila do nového života, aby v smrekových a listnatých lesoch stromy vyhnali do svetla nové výhonky a ratolesti. Aby sa postarali o svoje potomstvo, semenami, ktoré vietor roznášal do širokého okolia. Pomáhali tak ženám, lesným robotníčkam, pri vysádzaní nových sadeníc medzi vývratmi bizarných tvarov, v mnohom pripomínajúcich Dobšinského postavičky. Lomidreva ale nahradila víchrica. Je tomu už tak v prírode, kde platia jej zákony a strom, keď vyčerpal svoje životné sily, hynul. Kolobeh života neustal ani v tejto lokalite, nové vysadené stromčeky sa ujali, zo starých zostalo len zopár jedincov. Prejde ale niekoľko desaťročí, kým sa rany v prírode zacelia. Prehnali sa tu prírodné živly. A čo človek? Nie je bez viny a musí spytovať svoje svedomie. Opäť tu však pulzuje život, na povrchu aj v zemi.
26.1.2010

Text a fotografie: PaedDr. Milan Sajenko