Ani se nešudujte, že bašík Ďuro a tetka Mara pešo chodé aj do Rvažnavy

Ráz vybrali se gazda Ďuro so svojó Maró až hin do stoličnyho mesta, poobzerat se, daš poskromne predat a lacno nakúpit. Dojšli vlakom až hin do Plešíca. Vlak búl ale polný, vredigali se do neho taký šudáci a kalapami a hátižákmi na plecu a tak mesta sedeňa nebulo. Bašík tehali tetku za sobó ako nadžganý mech, no mesto nenajšli. Nedajbože dagde zložit svojú poctivú sedlécku zadnú šéstku.
Zrazu tetka zamerkovali dvere, de nad kluškó bialo šervená tábliška na ktoré bulo napísano: „Volno – obsadeno“. Prešítali aj bašík, kot volno, Mara, idemo dnu, tu si sednemo, tu je šitko dovoleno. Mesto bulo, aj horúco a aj tetke dobre padlo kot jú od spodku kus oviavalo. Vysedeli šez dva álomáše. Za Tornalu menili si mesto s tetkó.
Calkom dobre se im išlo, breméško mali zložeňa, kým dajedným ša stáli vonku nebolo treba íst na potrebu. Pred dverami už calá kopa, trepali, klepkali, ba podajední aj búchali. Bašíka to už aj napajedilo, pootvorili dvere a odvrkli: „Mohli ste bud šikovnejší, teráz tu sedím jé s mojó Maró, za našo peneze.“
Národ ale nespokojný, zavolal konduktora a tot úradnó mocó a kliaštami dvere otvoril, a umušení a skrívený, vypotený, dobre z rozuma nevyjšli, ked videli gazdu Ďura s tetkó Maró ak si spokojne sedé na záchode, v jedné ruke bičak, v druhé slanina, tetka v ruke chleba, núkali Maru: „Nože stará, zakus si aj ty. Ani na nich nehledz, že nám závidé ša mámo aj tot úzky stolok.“
Ani se nešudujte, že bašík Ďuro a tetka Mara od toho šesu rašé pešo chodé aj do Rvažnavy. Odtody na kalahúzky mundúr ani kuknút nechcú. Ak by aj ny, kot z dobre platenyho placu museli zést.
4.3.2010

PaedDr. Milan Sajenko