Spomienka na Pavla Dobšinského, ktorý pripäl krídla slovenskej rozprávke

V utorok 16. marca 2010 bolo v rodnom dome zberateľa prostonárodných slovenských povestí Pavla Emanuela Dobšinského už od ranných hodín rušno. Bol to deň jeho 182. narodenín a Slavošovce žili čulým, slávnostným ruchom. Obec Slavošovce sa na tento deň pripravovala a pozvala návštevníkov, hostí, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov, ale aj predstaviteľov Drienčan a Teplého Vrchu na spomienkové oslavy tohto výročia. Veľkú publicitu tomuto velikánovi a nášmu rodákovi venovala aj niektorá tlač, vraciame sa k nemu tak, ako to svojho času na celoslovenských oslavách v obci vo svojom príhovore vyzdvihol spisovateľ Vladimír Mináč.
Predpoludním jeho rodný dom navštívili so svojimi učiteľkami žiaci 4. a 5. ročníkov ZŠ z Jelšavy a miestnej MŠ, aby si takto uctili jeho pamiatku. Z ich prístupu bolo vidieť, že si odnášajú bohaté citové zážitky, ktoré budú na svojich školách ďalej rozvíjať na hodinách vlastivedy a slovenského jazyka a pestovať lásku k vlastenectvu.
Popoludňajší program začal o 14.00 hod. na malom námestíčku pred jeho rodným domom, kde sa zhromaždili účastníci spomienkových osláv. Úvodným a zaujímavým príhovorom ich privítal starosta obce Ing. Štefan Bašták, ktorý okrem iného privítal našich milých hostí - pani Vieru Gregorčokovú, starostku Drienčan a starostu Teplého Vrchu pána Pavla Nadoka. O 14.20 hod. spoločne položili spomienkové venčeky k pamätnej tabuli na rodnom dome a poklonili sa jeho osobnosti. Medzi prítomnými účastníkmi ďalej boli poslanci OcÚ, riaditeľka miestnej ZŠ, predsedníčka ZPOZ, prednostka OcÚ v Slavošovciach, riaditeľ ZŠ z Teplého Vrchu, riaditeľka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave Mgr. Kyselová a ďalší. V ďalšej časti osláv sa prítomní účastníci odobrali na prehliadku expozície v rodnom dome, kde ich slovom sprevádzal vedúci expozície PaedDr. Milan Sajenko. Po slávnostnom zápise do kroniky v rodnom dome a pamätnej knihy obce sa spoločne presunuli na návštevu putovnej výstavy bábik a kníh výtvarníčky Věry Klimtovej do Obecnej knižnice na sídlisku. Tu ich privítala naša knihovníčka sl. E. Kacziánová, oboznámila so zámerom výstavy, ktorú už v predpoludňajších hodinách navštívili žiaci ZŠ z Jelšavy. Nasledoval záver, stretnutie účastníkov v zasadačke Obecného úradu s malým posedením, družnou besedou, ako aj s oboznámením perspektív, ktoré obec v budúcnosti pripavuje pri šírení odkazu nášho rodáka, nazývaného aj kráľom slovenskej rozprávky. Bolo to jedno z mnohých kultúrnych podujatí obce a rodoľubov venované odkazu „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú.“
K tomu bol zameraný aj slávnostný príhovor p. starostu obce, jeho obsah vystihujú myšlienky spisovateľa Vl. Mináča v jeho závere.

Vážené dámy, vážení páni, vážení prítomní, nie náhodou sa stretávame na tomto pamätnom mieste pred rodným domom nášho rodáka Pavla Emanuela Dobšinského. Dovoľte mi, aby som Vás ako starosta obce pozdravil a privítal pri dnešnej spomienkovej slávnosti venovanej 182. výročiu narodenia nášho rodáka, zberateľa prostonárodných slovenských povestí, evanjelického kňaza, učiteľa a prekladateľa. Tento deň nám dáva príležitosť pokloniť sa mu, poďakovať za jeho plodný a tvorivý život, položiť symbolický venček k pamätnej tabuli na jeho rodnom dome.
Pavol Dobšinský sa narodil vo Veľkých Slavošovciach 16. marca 1828, zomrel v Drienčanoch 22. októbra 1885 vo veku 57 rokov. Jeho otec sa dožil 98 rokov. V rodine Dobšinských bolo 9 detí.
Dobšinského nazývajú aj kráľom slovenskej rozprávky, či slovenským Homérom. Pripäl krídla slovenskej rozprávke, aby sa rozletela do celého sveta, patril medzi bratov Grimmovcov, Homéra, Andersena a Boženu Němcovú. Bol majstrom slovenskej reči, ktorá je naveky zakliata do jeho Prostonárodných slovenských povestí. Na jeho povestiach sa vychovalo mnoho generácií slovenských detí. A ešte mnoho generácií bude prichádzať k Dobšinskému, tak ako my každoročne a aj v dnešný deň.
Už ako zrelý muž si dal do pseudonymu Slavoj Drienčanský, v mene Slavoj sa vedome priznával k svojmu rodisku, v mene Drienčanský podvedome označil púť svojho života a budúcu mohylu.
Po pamätnej tabuli na rodnom dome sme mu postavili pomník v škole, ktorá nesie jeho meno, z pamätnej izby sme vybudovali malé regionálne múzeum a v tomto roku uskutočňujeme úpravu rodného domu zo získaných prostriedkov.
Dobšinský miloval svoj ubiedený ľud a slovenskú reč, ktorej zostal verný po celý život a nikdy sa neodnárodnil. Z jeho diela hovorí stáročiami a víťazstvami obohacovaný duch slovenského ľudu, Mahuliena krásna panna, Zlatá priadka, Valibuk a Lomidrevo... Je na nás, aby sme tieto dnes už kodifikované humánne vlastnosti podľa odkazu predkov odovzdávali dnešnému, ale aj budúcemu pokoleniu. Každoročne prichádzajú k Dobšinskému mnohí návštevníci, žiaci a študenti, tak ako v dnešný deň žiaci ZŠ z Jelšavy a našej MŠ, prichádzajú hostia aj zo zahraničia. Je to vďaka a úcta tých, ktorí vychovávajú mladú generáciu.
Záverom dovoľte, aby som spomenul slová spisovateľa a predsedu MS Vladimíra Mináča, ktorý povedal: Všetko čo dnes skvele cvendží slávou a šíravami sveta, časom vybledne ako staré plátno, ale Dobšinského povesti budú, kým bude slovenská reč. Pričiňme sa aj my do budúcna o zachovanie tohto odkazu nášho veľkého rodáka.
19.3.2010

PaedDr. Milan Sajenko