Ilustračné foto - internet

Dvadsiatehotretieho októbra t. r. uplynie už 65 rokov od tragickej udalosti, ktorá sa stala počas SNP v štábe partizánov v Slavošovciach. Túto udalosť sme si pripomenuli aj na celookresných oslavách SNP, ktoré sa uskutočnili 5. septembra 2009 za účasti vyše 500 prítomných občanov okresu Rožňava a Revúca, predsedu parlamentu SR P. Pašku, predsedu KSK Z. Trebuľu, prednostu OÚ v Rožňave L. Hlaváča, predsedu OVSZPB v Rožňave N. Lacka, starostu obce Slavošovce Š. Baštáka a ďalších hostí.
Tento deň, aj v jeho predvečer, sa uskutočnilo kladenie vencov s príhovorom starostu Slavošoviec, zástupcov MOSZPB na mieste nového obnoveného pomníka obetiam výbuchu. Na jeho rekonštrukciu prispelo finančnou čiastkou MV SR za spoluúčasti obce Slavošovce. V obci sa nachádzajú aj ďalšie pamätníky obetiam z druhej svetovej vojny a z čias SNP. Jeden, v tvare rozlomeného monolitu je pred zdravotným strediskom a areálom SHP Papiereň Slavošovce, ďalšie dva na miestnom cintoríne. Slavošovská dolina v čase ozbrojeného vystúpenia v SNP sa už oddávna vyznačovala svojou revolučnosťou. Ilegálna činnosť a príprava na ozbrojené povstanie pokračovala tak, ako na celom Gemeri a Slovensku. Na papieri miestnej papierne sa tlačili ilegálne letáky, časopisy a plagáty (Naše správy, Náš boj, Kladivo, Front, Červená zástava a i.). SNP našlo obyvateľov celej doliny po prvých správach o vypuknutí povstania pripravených. Už 30. augusta 1944 robotníci v papierni a na stavbe železnice a tunela zastavili prácu a hlásili sa do partizánskych oddielov. Zorganizovali sa prvé čaty dobrovoľníkov, ktoré sa presunuli do Štítnika na obranu štátnej hranice. Pôsobil tu povstalecký peší prápor ASTRA 3 (druhej taktickej skupiny, ktorý v tejto oblasti operoval), tzv. Dudova armáda.
23. októbra tu pôsobiace partizánske jednotky uskutočnili úspešný prepad nemeckej kolóny na úseku Henckovce – Nižná Slaná. Ich boj bol úspešný, postup koĺóny na Dobšinú bol zmarený. Po tejto bojovej akcii sa vracali do svojho štábu, kde sa mala konať okolo 18.00 hod. porada ilegálnych pracovníkov, organizátorov odboja, členov RNV. Vstupná budova papierne, zvaná Brána, bola využívaná miestnou partizánskou skupinou pre veliteľstvo, v objekte sa nachádzal aj sklad výbušnín. Išlo o skupinu pplk. Makarova, ktorej veliteľom bol npr. Sečanský, zástupcom A. Švehlík. Časť partizánov, vracajúcich sa z úspešnej bojovej akcie, vnášala do objektu ukoristenú výzbroj a muníciu. Hluk a vrava postupne s blížiacim sa večerom akoby utíchli. Čas sa náhle zastavil. Ručičky hodín ukazovali čas 18.05 hod. Slavošovce 23. októbra 1944 – nečakaný výbuch, hrmot a ohnivý stĺp stúpajúci do výšky, viditeľný do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Vzduchom sa šíril štipľavý dym a prach z rozvalín budov. Ticho zrazu prerušil hukot lietadiel, krúžiacich nad miestom výbuchu, práce sa prerušili, ston ranených pokračoval. Druhý sled partizánov, ktorý sa vrátil z bojovej akcie už márne hľadal svojich priateľov, spolubojovníkov. Obyvateľstvo okolitých obytných domov rýchlo vyhľadávalo úkryty v blízkych pivničných priestoroch, určených pre CPO.
Čo bolo príčinou tragédie, to sa už nedozvieme. Mŕtvi neprehovoria, svedkovia sa rozchádzajú v názoroch. Hovorilo sa o nešťastnej náhode, neopatrnosti, najviac aj o sabotáži, vykonanej rukou záškodníka. Jedno je ale isté – po dočasnom potlačení povstania a prechode na partizánsky spôsob boja v horách ešte vzdorovala Slavošovská dolina. Bola miestom slobodnej ČSR, vôkol obklopená fašistami. Tu možno hľadať odpoveď, čo bolo príčinou tragédie, ako sa vysporiadať s hrdinskými bojovníkmi v čase, keď chystali ďalšie plány smerujúce k víťazstvu nad nenávidenými okupantami.
Obetí bolo veľa, zaprášené a mŕtve telá ležali pred ambulanciou MUDr. Vlčka na voľnom priestore, ďaších vyťahovali z rozvalín a ošetrovali. Sanitné práce vykonávali členovia partizánskej skupiny, oddiel II/3 roty. Mŕtvi boli zapísaní v matrike obce pod č. 39 – 56/1944. Podľa vtedajších odhadov a zápisnice notárskeho úradu bolo počas výbuchu prítomných 39 osôb, ranené 4 osoby, zostáva 35 osôb. Z tohto počtu bolo zistených 11 mŕtvych, 2 osoby boli pochované partizánmi, nezvestných a hľadaných bolo 5 osôb a ďalej hľadaných 7. Spolu približne 25 osôb, nezistených ešte zostalo 10 osôb.
Toľko hovoria záznamy a súčasníci, dokumenty, záznamy kroník z osudného dňa 23. októbra 1944. Tragickú udalosť s menami obetí na mieste partizánskeho štábu pripomína už spomínaný nový pomník. Pod menami obetí nechýbajú čerstvé kvety – položili sme ich 5. septembra 2009, položíme ich aj v predvečer tragickej udalosti 22. októbra 2009. Ich obete neboli márne. Nech ich pripomínajú vytesané slová povstaleckého básnika Jána Brocku z Revúcej na rozlomenom monolite: „Buď pozdravený tento čas. Na troskách miest rozstrieľaných postavíme znovu rovy. Len Ty nám svieť úsvit nový“.

PaedDr. Milan Sajenko