Šaršane v buďogovoch

Na Ladislava Maláka si pamätajú mnohí, ktorí v sedemdesiatych rokoch čítali naše okresné noviny Zora Gemera. Do redakcie prišiel pracovať ako mladý lesník z Krásnohorského Podhradia. Práca redaktora ho zaujala a do novín napísal nie jeden zaujímavý a fundovaný článok. Dnes žije na dôchodku v Opátke neďaleko Košíc. Poslal mi jednu príhodu z jeho lesníckych zážitkov:
Najrušnejšie v lesoch v okolí našej horskej obce je v druhej polovici roka, najmä po sv. Petrovi a sv. Pavlovi, lebo zvyčajne začnú rásť huby, dozrievajú maliny, čučoriedky, neskoršie aj černice a brusnice. Komu sa nelení, ten si narobí zásoby vitamínov na celú zimu.
Občas sa však preberanie darov od prírody zdramatizuje. Akoby chcela od nás dajaký poplatok, daň. Starší pamätníci s úsmevom spomínajú najmä na príhodu, keď v malinisku na mieste zvanom „Živánska studňa“ zaútočili na starú dievku Fiľku sršne, v našom nárečí „šaršane“. Sprvu s rojom smrtonosného hmyzu bojovala statočne sama, no keď jej začali liezť hore gumenými čižmami a kdesi na kolene ju jeden bolestivo pichol, začala kričať o ratu. Mala šťastie, že ju začul lesník Šaňo, ktorý v blízkom jedľovom lese vyznačoval ťažbu dreva. Pribehol a klobúkom jej sršňov rozháňal, pričom Fiľku ťahal do hustej mladej smrečiny, kde k nim vraj útočníci tak ľahko nepreniknú. Bzučanie však neustávalo a horár Šaňo ho hneď i lokalizoval – prichádzalo spod sukne preľaknutej Fiľky. Čomu sa počestná dievčina v rokoch dobre nad tridsať vždy doteraz statočne ubránila, teraz musela pozvoliť, aby sa jej mužské ruky dotýkali aj miest pod sukňou. Záchranca pobadal, že sršne predsa len vyjdú naprázdno – Fiľka mala na sebe hrubé flanelové nohavičky siahajúce až nad kolená, zvané „buďogovy“, ktoré nedokázalo prepichnúť jediné sršnie žihadlo. (Zle pomyslieť, ako by bola Fiľka dopadla v dnešných časoch, keď sú v móde nohavičky zvané tangá.)
Len čo zapýrený horár, stonajúc po prvom bodnutí, nebezpečný hmyz klobúkom i rukou z „buďogovov“ pozhŕňal, už ťahal dievčinu do ešte hustejšej mladiny.
Inak – pamätníci tejto dramatickej udalosti pri Živánskej studni, usmievajúc sa popod fúzy, špiritizujú, či Fiľku pred zúrivými sršňami zachránili ružové buďogovy, alebo lesník Šaňo. Ale... jeden sršeň sa vraj predsa len dostal tam, kde chcel. Z Fiľkovho syna Šaňka, ktorý sa potom narodil na druhý rok, v apríli, je dnes švárny mládenec, pokojnej, mierumilovnej povahy. Nuž, nie je sršeň ako sršeň...
Ladislav Malák