Ilustračné foto - internet

Čo o slovenských národovcoch i regióne Gemera zamlčal autor knihy GEMERSKO

Dostala sa mi do rúk honosná kniha pod názvom GEMERSKO. Kniha vyšla v maďarskom jazyku a potom bola preložená do slovenčiny. V slovenskom jazyku ju vydal Gemer-malohontský spolok, Rimavská Sobota 2005. Autorom knihy je István B. Kovács, ktorý v rokoch 1990 – 1994 bol riaditeľom Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote a ktorý z tejto funkcie, ako sa v tejto knihe vyjadruje, bol odvolaný z politických dôvodov! Kniha neobsahuje niektoré dôležité skutočnosti v dejinách Gemera, alebo sa tieto prekrúcajú a niektoré prikrášľujú.
Preto ako rodák z Gemera sa chcem k tomuto vyjadriť.
V knihe sa uvádza, že v roku 1909 sa v Betliari narodil László Adalbert Arany, ktorý pre obranu práv Maďarov bol po druhej svetovej vojne viackrát odsúdený na nútené práce. Nepoznám tento prípad, verím však autorovi knihy, že je tomu tak. Je správne, keď sa o tejto skutočnosti zmieňuje. Zamlčuje však osudy slovenských národovcov z Gemera, ktorí následkom maďarskej perzekúcie spolu aj so svojimi rodinami prichádzali nielen o živobytie a skromný majetok - najmä knižnice, ale aj o svoje zdravie a životy. Uvediem aspoň niekoľko prípadov, kedy slovenskí národovci z Gemera pre obranu práv Slovákov boli kruto prenasledovaní.
U Gemerčana Jána Botta, národovca a básnika, ktorý bol sústavne sledovaný úradmi, sa v jeho byte schádzali študenti z banskobystrického gymnázia a zaoberali sa národnou kultúrou. Za túto činnosť dostal jedného dňa maďarsky napísaný text predvolania, aby sa dostavil na stoličný úrad, s výstrahou, že výsledok vyšetrovania sa predloží až do Budapešti všemocnému uhorskému ministrovi vnútra grófovi Kolomanovi Tiszovi. V prudkom rozčúlení ho sekne bolesť za hrudnou kosťou. Jána Botta našli popoludní 28. apríla 1881 v byte mŕtveho. V zovretej pästi zvieral zdrapy roztrhaného predvolania na súdnu sedriu. Mal len 52 rokov.
Neznesiteľné životné podmienky Slovákov v Uhorsku v dôsledku národnostného útlaku vyjadruje Ján Botto vo svojej poézii. Tu sú úryvky z jeho niektorých básní svedčiace o tejto dobe, ale aj o jeho pohľade na slovanský svet.

Bohumil Nosák, národovec, ev. farár v Čiernej Lehote neuniesol následky maďarskej perzekúcie a svoj život ukončil 2.9.1887 samovraždou skokom z kostolnej veže čiernolehotského chrámu. Bol prenasledovaný len preto, že jeho manželka, dcéra Sama Tomášika, sa zúčastnila výstavy slovenských výšiviek, organizovanej Živenou v Martine. Keď sa o tomto dozvedel jeho svokor Samo Tomášik, národovec, ev. farár v Chyžnom, spoluzakladateľ Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, zomrel ešte v ten deň na infarkt. Takúto krutú daň museli zaplatiť slovenskí národovci v Gemeri za sebemenší prejav národného povedomia.
Obeťou maďarskej perzekúcie bol aj Peter Kellner – Záboj Hostinský, blízky spolupracovník Ľudovíta Štúra a jeho brat Gustáv Kellner. Gustáv Kellner, národovec, ev. farár vo Veľkej Polome (teraz Gemerská Poloma) organizoval predaj Domových kalendárov. To postačilo na jeho prenasledovanie. Peter Kellner – Záboj Hostinský naposledy žil v Rimavskej Sobote, kde aj zomrel ako 50 ročný a kde je aj pochovaný. Rodičov bratov Kellnerovcov zosobášil gemerský senior a náboženský spisovateľ Fridrich Koroni v roku 1807 v Rožňavskom Bystrom. V Rožňavskom Bystrom pôsobil v rokoch 1855 – 1858 národovec, ev. farár Pavol Dobšinský, ktorý sa stretával s Gustávom Kellnerom, Reussovcami z Revúcej a ďalšími prenasledovanými národovcami.
V knihe sa prekrúcajú aj udalosti v súvislosti so súdnym procesom v Plešivci roku 1848 proti „trom sokolom“ - Daxnerovi, Franciscimu a Bakulinymu, pre ktorých bola už pripravená šibenica.
Autor knihy v súvislosti so vznikom čsl. štátu uvádza, že „najvýznamnejšie centrá Tisovec a Revúca strácajú svoj význam a kedysi rozkvitajúce mestečká Štítnik, Dobšiná, Jelšava, Ratková zastali vo vývoji a čím ďalej, tým viac je v nich badateľný úpadok“. Pravdepodobne chce povedať, že nebyť rozpadu Uhorska, tak tieto „centrá“ a „kedysi rozkvitajúce mestečká“ by rozkvitali doteraz. A možno by sa tu hovorilo doteraz po slovensky. Ktohovie.
Jozef Škultéty, publicista a dlhoročný správca Matice slovenskej ako bývalý študent Prvého slovenského gymnázia v Revúcej uverejnil v Národných novinách dňa 13.9.1881 po návšteve Revúcej o. i. aj tieto poznatky:
„... Revúca bola zahubená. Ako mestečko s menším počtom inteligencie medzi svojimi pôvodnými obyvateľmi v dobe účinkovania gymnázia sa neprebudilo... Len čo teda padlo v Revúcej slovenské gymnázium rukou handúristov, nevedela vzdorovať štátnej i sociálnej maďarskej a maďarónskej záplave... Naposledy som ju videl pred desiatimi rokmi... Spýtal som sa niečo chlapca sediaceho na priedomí, a odpovedal mi, že nevie po slovensky... O Ratkovej a Kameňanoch ťažko povedať niečo potešiteľnejšieho... Vo všetkých týchto bývalých strediskách čulého gemerského národného života vzbĺkol by pod popol ukrytý oheň, keby vynikli v nich takí mladí duchovia aspoň po jednom. Tam máme Tisovec! Prúd, ktorý z Revúcej rozvádzal živé vody po Gemeri, zanikol pre Tisovec rovnako ako pre Ratkovú alebo Kameňany...“
Revúca bola zahubená národne a s ňou celý Gemer so slovenským obyvateľstvom. Silnejúca maďarizácia v školstve sa prejavila roku 1879. Od roku 1891 sa muselo vychovávať a vyučovať v maďarskom jazyku aj v predškolských zariadeniach. Pomaďarčovanie v školstve vyvrcholilo roku 1907 Apponyiho zákonmi.
V tomto období upadal v Gemeri aj priemysel. V dôsledku úpadku baníctva, železiarstva a remesiel, najmä ktoré súviseli s ťažbou rudy a jej spracovaním, upadali aj „centrá“, ako aj „kedysi rozkvitajúce mestečká“. V samotnej Revúcej prestali pracovať najprv hámre, v roku 1884 pec Šramková a v roku 1894 pec Kiešková a Pri rudných cestách. Podobná situácia bola aj v Tisovci a spomínaných mestečkách. Takže aj ich hospodársky úpadok začal dávno pred vznikom čsl. štátu.
V súvislosti so vznikom čsl. štátu autor knihy uvádza aj to, že „podmanenie dvoch maďarských miest – Rimavskej Soboty a Rožňavy odčerpalo temer všetky sily Slovákov na území župy“!
V knihe sú fotografie profesorského zboru maďarského Zjednoteného gymnázia v Rimavskej Sobote, pričom sa vyzdvihuje úroveň profesorov a gymnázia. O Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej sa uvádza len toľko, že bolo otvorené 16. septembra 1862. O jeho násilnom zatvorení sa nehovorí nič. Ťažko získaný školský majetok bol zhabaný a rozpredaný na dražbách. Ani takí významní profesori Prvého slovenského gymnázia v Revúcej ako Samuel Ormis, PhDr. Ivan Branislav Zoch, Jozef Kvetoslav Holub a Gustáv Lojko sa do knihy nedostali.
Do knihy sa nedostal ani akademik Jur Hronec, významná osobnosť z Gemera, nestor slovenských matematikov, zakladateľ slovenského vysokého technického školstva, prvý rektor Slovenskej vysokej školy technickej. Okrem toho, v rokoch 1945 – 1953 bol predsedom Matice slovenskej. Asi aj preto sa pre neho miesto v knihe nenašlo. Taktiež miesto sa nenašlo ani pre Vladimíra Clementisa a Vladimíra Mináča.
A dalo by sa pokračovať aj ďalej...

Ako sa zo spomínanej knihy dozvedáme, v tomto období sa v maďarskom jazyku vydávajú tieto tri významnejšie edície o Gemeri :
Gömör-Kishonti Téka. Vydáva Gemersko – malohontský muzeálny spolok. (Rediguje: István B. Kovács)
Gömör Néprajza. Vydáva katedra národopisu Debrecínskej univerzity. (Rediguje: Zoltán Ujváry)
Múzeumi könyvtár. Vydáva: Gömöry Múzeum és Baráti Köre - Putnok. (Rediguje: Monika Bodnár)
V slovenskom jazyku nevychádza nič. Predtým sa vydávali: Gemerské vlastivedné pohľady a Rimavské pramene.
Kniha „Gemersko“ má podtitul: Črty tváre regionálnej vlasti vo faktoch, obrazoch a myšlienkach.
Aj v obsahu tohto článku sú uvedené aspoň niektoré fakty, črty tváre a myšlienky z druhej strany, slovenskej, o „regionálnej vlasti.“

Ešte myslím, je treba dodať, že knihu GEMERSKO finančne podporili: Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Banskobystrický samosprávny kraj.

Kniha Maďarské (seba)klamy od autora Jerguša Ferka vyšla len vďaka pomoci Nadácie Matice Slovenskej, Spolku slovenských spisovateľov, akciovej spoločnosti MATADOR Púchov, firme FESTAP s.r.o. Bratislava a prof. JUDr. Kataríny Tóthovej, DrSc.

Spracované aj podľa
P. Vongrej: DVAJA ROMANTICI, Prípad Janko Kráľ a Ján Botto, Martin 1994.
P. Parenička: Život a dielo Petra Kellnera – Záboja Hostinského, Martin 1998.
SLOVENSKÝ NÁROD, Z publicistiky Jozefa Škultétyho vybrali Genovéva Grácová, Jozef Markuš, Martin 2003.
D. Dubovský: REVÚCA, Východoslovenské vydavateľstvo. Košice 1989.
10. november 2009

JUDr. Ondrej David
Poprad