Alexander Czirbusz napísal zaujímavú knihu o dejinách rodnej obce Rudná

Alexander Czirbusz. Rodák z Rudnej. Má 56 rokov. Už 32 rokov žije v neďalekej Rožňave. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu, odbor strojárenstvo v Košiciach. Pracuje vo firme, ktorá sa špecializuje na maliarske, natieračské, murárske a zámočnícke práce všeobecne. Špeciálne tieto práce robí aj vo výškach. Jeho koníčkom je história. Vzťah k nej sa prejavil v napísaní knihy o rodnej obci. Okrem tejto, môžeme povedať, unikátnej knihy sa venuje písaniu článkov súvisiacich s históriou. Významným prínosom tak prispieva k zachovaniu a objasňovaniu takých spoločenských stránok života, ktoré doteraz takto ucelene nikto nespracoval. Nasledovný rozhovor považujeme za úprimné poďakovanie za to, čo urobil a ešte aj urobí.

Napísali ste zaujímavú knihu Rudná – z môjho pohľadu. O čom pojednáva?
O dejinách mojej rodnej obce Rudná, od jej vzniku až po súčasnosť. Aby súčasná generácia lepšie chápala správanie sa svojich predkov v danom období. Údaje o obci som doplnil aj krátkymi informáciami zo všeobecnej histórie.

Čo vás viedlo k napísaniu knihy?
Historický vandalizmus. Kým bol môj syn malý, jeho pozornosť som viac dokázal upútať vyprávaním osobných zážitkov, ako rozprávkami. Na jeho prosbu sme sa vybrali osobne pozrieť spomínané miesta. Zmeravel som. Po starých cenných obytných a účelových budovách, kde som sa niekedy hrával, som nenašiel ani len fotografie. Vo svojej knihe som chcel podľa svojich možností zachrániť to, čo sa ešte dá. Revúcky historik Dušan Dubovský v roku 1996 povedal: „Ak nezaznamenáme a neuchováme dejinné udalosti pre tých, ktorí po nás prídu, nie sme hodní, aby si nás nasledujúce generácie vážili.“ Myslím si, že uvedený citát hovorí za všetko.

Ako dlho ste zbierali materiály a kde ste ich hľadali?
Počas siedmich rokov som veľa voľného času a časť svojich dovoleniek obetoval na vysedávanie v knižniciach, štátnych archívoch a farnostiach evanjelickej aj reformovanej kresťanskej cirkvi. U katolíkov som spracoval len údaje získané zo štátnych archívov. Odradila ma ich byrokracia a neochota. Nemajú v láske amatérskych „čmuchalov“. Na moje veľké šťastie počet katolíckych veriacich sa v Rudnej začína zvyšovať až v čase otvárania železorudných baní. Nemal som zapotreby „tlačiť sa na voz, kde ma nechcú!“

V knihe píšete aj o Rakovnici. Aký máte vzťah k tejto obci?
Rodinný, aj pracovný. Moja nebohá mamka Štefánia Némethová pochádza z Rakovnice. Staršia generácia ju lepšie pozná ako Helenu Viskrovú. Ja som v jednotnom roľníckom družstve pracoval 6 rokov ako hlavný mechanizátor. Ale keby tomu tak nebolo, Rakovnicu vynechať z rudnianskych dejín sa nedá. Tieto dve dediny spája spoločná história, ako majetková spolupatričnosť k brzotínskemu panstvu – vzájomná náväznosť baníctva na uhliarstvo – spor rodov Bebek a Mariássy – spoločné záujmy v čase vzniku ČSR – vytýčenie hraníc medzi Maďarskom a ČSR – železorudné bane – a nie v poslednom rade storočia trvajúce miešanie obyvateľstva sobášmi a presťahovaním. Keby som Rakovnicu vynechal z rudnianskych dejín, svoju knihu by som ochudobnil o najzaujímavejšie historické udalosti.

Okrem knihy, ktorú ste publikovali, čím sa ešte zaoberáte?
Skoro s ničím. Moje súkromie ma hodne ohraničuje v tom čo chcem a čo môžem. V súčasnosti knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave zhromažďuje podklady pre vydanie novej publikácie. Zameriava sa na príbehy, legendy, ľudové zvyky, historické udalosti, aj zaujímavosti z okolia Rožňavy. Podľa nazbieraných príspevkov sa rozhodnú o tematickom okruhu, ktorý predložia čitateľom v novej knihe. Ich výzva ma dosť zaujala. Priebežne im prispievam svojimi článkami. Mám v úmysle zaslať ich asi 40. O Rakovnici som doposiaľ poslal päť. Či sa z mojej práce niečo dostane aj do novej knihy, to ukáže blízka budúcnosť.

Kde a ako je možné knihu kúpiť?
Kniha s úzkou regionálnou tematikou ešte nikdy neurobila dieru do sveta. S tým každý autor musí rátať. Hlavný záujem o vydanie mojej knihy by mal prejaviť Obecný úrad Rudná. Neprejavil. Ani finančne, ani propagačne. Myslím, že aspoň ďakujem pekne by mi patrilo. Doposiaľ sme na laserovej tlačiarni po domácky vytláčali 10 kusové série, ktoré sme nosili do kníhviazačstva. Z predaných výtlačkov sme financovali ďalšie 10 kusové série. Doposiaľ sme ich predali 50. Cena jednej knihy je 40,- Eur, čo nie je málo. Prípadní záujemcovia o knihu sa môžu prihlásiť do konca februára 2010 na telefónnom čísle 0902 911 514. Knihu im dodáme v marci. Marcová tlač bude pravdepodobne už posledná. Ja osobne už ďalší záujem o moju knihu nepredpokladám.

Po súčasných osobných trpkých skúsenostiach nepovažujete svoje viacročné úsilie za zbytočné?
Nie. Jedna kniha, ktorú som dal do rudnianskej knižnice je sústavne vypožičaná. Putuje z ruky do ruky. Jeden vlastník knihy ma už pochválil. Jeden mi už vynadal. Podľa jeho mienky niektoré rodiny dostali v knihe nezaslúžene veľký priestor. Pre dedinskú publikáciu je to, myslím si, uspokojujúce.
5.2.2010

Za rozhovor ďakuje Dr. Jozef Sabo
foto: autor