Ako sa učí naša dvojmesačná Viktorka spoznávať svet

Milí ľudia, aj moji priatelia aj čitatelia internetovej stránky MAJ GEMER. Iste pamätáte, keď som sa narodila a o dva dni som sa vám predstavila prostredníctvom môjho ocka, ktorý ma odfotil ako kozmonautku, keď ma odnášali aj s maminkou domov z nemocnice. Môj prastarý ocko napísal pár riadkov, že som na svete už dva dni a že Vám všetkým, ktorí ma máte radi posielam pusinky.
Pre poriadok pripomínam, že som pôvodne Gemerčanka, lebo moja maminka ako dievčatko žila v Revúcej i keď jej príslušnosť patrí na Hron, lebo tam sa utekala narodiť z Revúcej do Brezna. Potom rýchle nazad, kde začala chodiť do školy, aby bola múdra. Neskoršie jej rodičia na Hrone postavili domček a maminka a ocko, lebo aj on pochádza z Hrona, tam žili. Ocko sa potom stretol s maminkou a kuk – z toho stretnutia som vraj ja.
Neviem ako to na tomto svete chodí, lebo som ešte veľmi malinká a zaujíma ma hlavne blúzka mojej maminky a hlavne to, čo je pod ňou. Predstavte si, že je tam taká „pumpa“, že keď maminku „poboštekujem,“ tak začne tiecť sladké mliečko - mňam. Keď sa napapám, maminka ma dá „na rozhľadňu“ a ja sa dívam okolo seba a čakám, kým mi bublinka vzduchu z bruška vyfúkne cez ústočká.
Ocko, ktorého mám tiež strašne rada, robí všelijaké smiešne grimasy, aby ma asi naučil, ako sa tváriť na tomto svete, tak ho teda napodobňujem. A ide nám to spolu – vidíte? Tak teda, takto si začínam zvykať na tento svet a budem sa učiť ako mám byť dobrá, ako mám počúvať svojich rodičov a všetko ostatné, čo život dáva. Spolieham sa v tomto na maminku a ocka, ktorí ma to iste naučia. A ešte Vám poviem - a čudujem sa, akú úžasnú techniku máte. Volá sa to počítač. I keď sa na ňom viacej číta, ako počíta, mal by byť „čítač a písač", ale nechajme to ujom a tetám, ktorí robia vedu.
Tak ten „hovorič" - či čo to hovorím - počítač, keď už tak veľmi chcete, ten má samé svetielka a predstavte si, ku mne sa prihovára hlasom mojej prastarkej, aj prastarkého a mojej tety, ktorá je maminka Lívijky, mojej sesterničky, ktorá sa len teraz narodila. Ale o nej budem neskôr vyprávať. (Hm, vyprávať (?) to bude potom, keď budem väčšia). A ešte jednu klebetu. Predstavte si, ja som sa narodila ďaleko od Slovenska, vraj niekde v Nemecku, ale zato ostanem Slovenkou, nestrachujte sa.
No tak vidíte, ako nás maminka ofotila? Práve sme s ockom nacvičovali operné árie. Maminka je učiteľka a asi jej to išlo na nervy. Ja som nevedela vyspievať vysoké „c“. Keď bude teplúčko - v lete, pôjdem si obzrieť prarodičov, že vraj naši budú mať dovolenku. To som zvedavá, kde ten horný Gemer a Revúca je. Apropó, v prvom rade sa ide na Hron do Polomky ku starým rodičom. Oni ma už boli pozrieť, vraj na lietadle - vŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ. Dúfam, že do tej vychválenej Revúcej, kde bolo Prvé Slovenské gymnázium, trafíme. Vedú tam úzke cesty a rozrobenú trať vraj nechcú dokončiť. No také niečo!? A bolo by spojenie na Hron, že vraj málo treba spraviť a nechcú a nechcú. Veď ja sa na to pozriem, keď prídem na dovolenku.
Pá pá pá
Vaša V I K T O R K A
Revúca 22. marca 2009
Prastarý otec Ernest Hauser