Šva pódali našä stará mať - v revúcke reši

Foto: internet Stará mať pódali, že ich Zuzka s Janom žijú "na viaru". Bez sobáša žijú, hanbu roďine robä. Daední luďe se smejú, že žijú na "diaru". A stará mať se jedujú. Ináč dobrá duša su to, aj fígle im po rozume choďä. Pódali, že koď šlovek prvý raz pošuje hrmeť, ta že železo treba hrýzť, aby ho zuby neboleli. Pravdu majú, lebo nebudú ho mať už potom kotria boleť. A fšä majú oši. Krišeli na susedovho chlapšiska: "Ďeže si se to vystoporšil na toho orecha, ve si grgy zlámeš". Hnevá ich ťiaž, že susedová ďiauka už nevia ot pýchy, šva by si na hlavu vystoporšila. Kižasona edná. A že má takia hrubia bonce (stehna), šva se jé ani do nohavíc nesprecú a líciská má ani na masle vypraženia. Barz rada viďí nášho Ďura. Dobre se neokarí za nim, ale, že velé kezeší.
A šva ešťe pódali. Že ni múdro je dobiadzeť do hada bosó nohó. Povedz praudu a prebijú ťi hlavu. Koď se na lúke nepohrebe seno alebo otava došista, zdochne krava od hladu. No, nemajú praudu?

oOo

Mlaďí se vyrichtovali na jermok do mesta. Už na cesťe buli, koď z dvora na nich krišeli stará mať, šva celá ulica pošúla: "A nezabudniťe mi kúpiť prďelník". Jáj, stará mať, ve to je ni prďelník, ale trdelník", zahanbene pódali mlaďí. "No ta dobre, koď ni tot, ta tot mi kúpťe". Stará mať vedeli svojo.

oOo

V roďine bula velká hosťina, hosťó velé, pri dĺhom stole seďeli, prišli aj pán farár. Na konec, koď se šitko pódalo, šva se pódať malo a aj zedlo a vypilo, pán farár stáli zpoza vrch stola, otfúkli si poďekovali za šicich a zaspiavali: "Ďakujeme ťi Bože, že si nás z ničoho nasýtiť ráčil". Hosťe se rozišli a stará mať najedovaná pódajú: "Šva by ho zavälo aj s takó robotó. Pól brava se zedlo, ešťe aj kuršetá a deš inšia, demožóny vína vypilo, aj kelá pálenka pešeťená a že z nišoho ... No ve oni ešťe pán farár prídu do nás".

oOo

Poťeškalovali si medzi rešó stará mať: "Našä krava je jelová už aj tri roky, lebo za behania se velé plaťí. Šva by ho zavälo z bujäkom. Dakoďi aj zadarmo na kravu skošil a ťeráz kelia peneze treba dať a ešťe aj prosiť se dá. Takia mámo dnes bujäky. A šitko zdraželo, ešťe aj tot bujäšisko.

oOo

A ináč ak se majú? "Ta kapem po biaďe. Ak starý šlovek. Už se len dák vytrápím do ťé smrťi. Nohy, ruky šloveka lámu, nohy se podlamujú, ledvác ďich lapem. Porušenobohu. Dák bulo, dák bude. Šva komu súďeno, to ho nemine. "Éj, veže ni tak, stará mať. Len nech ešťe pobudnú medzi namí, veselši nám je a aj múdrria slovo by nám chýbelo. A pokim su tu, my zmo mladší. Ďekujemo im za reš a dobriho zdravia im vinšujemo".

Ľudovít Barančok