Čo napísal pred 128 rokmi Jozef Škultéty o Revúcej, Tisovci ...

Dr. Jozef Škultéty Z GEMERA. I.
Na etnografickej čiare, ak ozaj možno vzhľadom na slovenskú národnosť, obývajúcu temer celé Uhorsko, o takýchto hraniciach hovoriť, ktorá sa od východu tiahne na Zemplín, Abov k Šajave, Rimave až po Ipeľ, Gemerská stolica bývala najďalej vystavenou baštou slovenského uvedomenia. Zemplín, Abov, Šariš i so Spišom boli stŕpnutým, nevedomým údom slovenského tela (bohužiaľ, tak je to i dosiaľ!), keď v Gemeri prúdil čulý život národného prebudenia. Veď tam stála Veľká Revúca! A okrem nej Tisovec, Ratková, Kameňany boli strediskami, ktoré zohrievali, svetlom a pravdou zaopatrovali svoje okolia.

Ak niekde, tu sa dá povedať: „Tak sa časy menia, tak tento svet beží!“ Revúca bola zahubená. Ako mestečko s menším počtom inteligencie medzi svojimi pôvodnými obyvateľmi v dobe účinkovania gymnázia sa neprebudilo vo všetkých svojich vrstvách, na čom nesie vinu i smer nášho národného pôsobenia, ktorý sa neobracia k ľudu dostatočne výdatným praktickým spôsobom. Ratková v polovici 19. stor. - sídlo slúžnovského okresuLen čo teda padlo v Revúcej slovenské gymnázium rukou hadúristov, nevedela vzdorovať štátnej i sociálnej maďarskej a maďarónskej záplave. Revúca dnes predstavuje slovenskému národovcovi veľmi smutný obraz.
O Ratkovej a Kameňanoch ťažko povedať niečo potešiteľnejšieho. Niekedy hrávali sa tu slovenské divadlá, ich povznesení duchovia vyznačovali sa v horlení za práva a budúcnosť slovenského národa. Teraz – teraz tí starí bojovníci akosi otupeli a z cudzieho sveta prichádzajúca mládež nevie nič o ideách svojich otcov.
A ľahko je rozlúštiť túto zdanlivú záhadu. Lebo pomery nemôžu byť prekážkou pre ducha! Ratkovú spravili dakedy Nosák a Čipkay, neskôr tam zas zdarne pôsobil Bachát a iní mladíci prichádzajúci zo škôl. Teraz nemá povzneseného mladého ducha, ktorý by rozohrial starších, poddávajúcich sa životným starostiam, ktorý by zapálil nový dorast.
Kameňany - evanjelický kostolKameňany nemali Nosáka, Čipkayho, ale v tom prvom krásnom čase slovenského národného znovuzrodenia hýbali sa tam duchovia i bez takýchto mladých horliteľov a pozdejšie prichádzala mládež vychovávaná v Revúcej, kládla na vatru, obskakovala okolo nej, a tak šírila národného ducha. Aký malý, mizerný som bol ja, študent maďarskej školy, keď som sa ukázal v kruhu tejto oduševnenej, slovenskosť hlásajúcej a rozširujúcej mládeže. Škoda len, že i z nej mnohému „dumné péče zvládli hlavou, oheň očú vyhasnul a hruď, čo sa dmula za slávou, v nájomníctve opľasla!“
Vo všetkých týchto bývalých strediskách čulého gemerského národného života vzbĺkol by pod popol ukrytý oheň, keby vynikli v nich takí mladí duchovia aspoň po jednom. Tam máme Tisovec! Prúd, ktorý z Revúcej rozvádzal živé vody po Gemeri, zanikol pre Tisovec rovnako ako pre Ratkovú alebo Kameňany, a predsa Tisovec žije národne, udatne zápasí s nepriateľom za upovedomenie svojich širších vrstiev, a hoci v tom zápase niekedy i podlieha, vedie to všetko predsa k víťazstvu.

Jún 2009
Pripravil: JUDr. Ondrej David

Použitá literatúra:
Škultéty, Jozef: Besednica. Z Gemera. I. Národnie noviny, 13.9.1881, č. 107 (krátené)
Grácová, Genovéva - Markuš, Jozef: Slovenský národ. Z publicistiky Jozefa Škultétyho. Martin, Matica slovenská 2003.