Revúckym nárečím: Luďe zmo šakovakí, len svekry zostáli rovnakja

Každí zmo inakšé nátury, fizomónii a podle toho nás aj luďe porónávajú, smiachoťi si z nás robä, dakoďi aj poomlávejú. Nedá se ništ robiť, kod už zmo rás takí, akí zmo a nemenímo se. A tak luďe o nás, v revúcké reši, pódajú:

Má väc rozumu ako my šicí dovedna. Robotný je ako pšola. Je do koča aj do voza. Dobrý, ani kus kus chleba. Je sladký ak med. To vám je dobrá, zlatá duša. Je šisťí ani Kristovo levia oko. Žije si ako král. Má královský plat. Je krechkó náturó. Pohnúl rozumom. Bars vysoko rúbe. Je krotký ani baránok. Je mladí ani pena. Lenivý ani voš. Ni je ak treba. Je bars dobrým srcom. Opustený je ani sirota.

Rostom je malý, ale husťí. Taký je malý, ani za groš bičak. Je vypasený ani brav. To je chlap ani buk. Je chuďí (zrmznuťí) ani cingel. Je vycivený ani triaska. Šervený ani Turek. Je ťežký ani gromp (cent). Z dobriho korena pochádzä. Taký je ani šva by mu z oka vypadnúl. Je šervený ani paprika. Tvrďí je ani skala. Slabý ani mucha. Tenký (dlhý) ani hlísta. Trese se ani osika. Holý ani Adam. Je zelený ani tús. Je okrúhla ani buchta. Vyzerá ani kotný vrabec. Je otrhaný ani lipa. Je holá ani lipa. Je vypasená ani mangalica. Je okrúhly ani bóka. Tušný ani pec.

Chudobný ak kostolná myš. Horký ani blen. Spí ani kus dreva. Vylašneťí je ani pes (vlk). Má oši ani trnky. Má nos ani uhorka. Má uši ani lopúchy. Má nohy ani pipasáre. Slepý ani jäštor. Starý ani pencel. Starý ani Matuzalem. Má grg ani hus. Má kurecí rozum. Nemá zdravý rozum. Rozum se mu šisťí. Barz je skúpý. Choďí ani trhan. Tríme ani hluchý dvere. Stojí ani Tĺk. Aký je velký, taký je sprosťí. Chodí ani stratená óca. Aký šlovek, taká reš. Je sprosťí ani poleno Drúk, tĺk). Gräblí ani kacúr.

Pije ani dúha. Hreší ak pohan. Smrďí ak tchor (bzďoch). Je mokrý ani bambuch. Ožraťí ak svina. Dorichtoval se ak prase. Doťelený je ak svina. Zdravia mu dušu nahánä. Van má silu ani bujäk. Robota mu smrďí. Dobrý je van bujäk, za ďiavkami liace. Merkuj, van je dobrý majsťer, obťähneťe. To je ďiťe maťerino, len ho treba poznať (huncút). Van je šakovakima masťami masťený. To je huncút od kosťi. Seďí ani peť penez. To je planisko chlapec. Múdry ani Šalamúnova riť. Ostatný je to šlovek, šva kradne. To je trvdá kotrba.

Sprostá ako hus. To je kázár žena. Má ruky kleptavia. Seďí ani kloka na vajcoch. Má vara ostrý jezyk. Choďí ani opitá. Žijú ako psi. Žijú na ďiaru (nezosobášení).

Ľudovít Barančok, júl 2009