Porekadlá, príslovia, povrávky Revúšenom v revúcke reši

Revúšene si odnepameťi porekadlá, príslovia, povrávky na svoju reš obrátili a velé ich aj sami povymýšleli. Velé ich bulo a je, šitky ani nepoznámo, ale dakotria zmo pozháneli, aby zmo vám ich pripomenuli – Revúšenom v revúcke reši. Tu sú:

Aký prišól, taký aj odišól. – Aký požiš, taký vrac. – Zvela biada k sebe psotu. – Nebabri, nekúpiš, pobabreš, pohubíš. – Ďe se dobre voďí, tam se rado choďí. – Ďe nit, tam ani panboh nebere. – Fšä se dobrí luďe najdú. – Smrť je istá, ale hodina smrťi neistá. – Chto druhimu jemu kope, sám do nej spadne. – Pozde pokánie činiťi, keď je už smrť pri riťi. - Zaťichnúl ani kukuk po Jáne. – Nach se nichto nelakomí na cudzia peneze, bo chto ag robí, tak schodí. . Ďe se chto lähne, tam se aj tähne. – Šva komu súdeno, to ho nemine. – Neverím ťi, šva by si si dušu na dlan vyplúl. – Mne by se smrťó hodina rónala, koby som musel na starosť sťäto odísť. – Strach má velkia oši. – Ďe nito, ani smrť nebere. – Kým svet svetom bude, nigdaj inak nebude. – Fšä pestvo, chyba v mljaku voda. – Od zvali sä aj psi besnéjú. – Vinšól na žobrácku palicu.
Jáj, žena dobrá, to vám to ftášecia mliako je sladuškia, ag len tá almázia. – Halúšky sú ftoďi dobria, koď se kúpú v masné barinke. – Aj f pekle bývajú ráz do roka hoďi. – Adaj bláznivia pencle pojadól, že je taký šälený. - Z brucha moc nepochádzä. – Kysel, tri dni ťi na brede vysel. – Cigáni mu v bruchu klince kujú. – Nejec čerešne s kockamí, bo ťe zapeše. – Núkanä bulo velé, ale jedenä málo. Kúšťik masťi mi daj ako blche srco. - Svaťí buli a smetanku pokvárili. – Líciská má ani na masle vypráženia. – Koď se nechce vechťíkom, potom se musí necťíkom. – Vidétis, vidétis, ale nepijétis. – Pije ani dúha. – Koď pánboh chce, aj moťika vystrelí. – Vädz budeš bitá ako chlebom sýta.
Neprosil se čert babe, ani jä také žabe. – Bohdaj ťe zavälo na tvaj jezyšisko. – Koď ďiauka chodí ednó bosó a ednó obútó nohó, ta se nevydá. – Pódajú, že si ho ona brala a ni van jú. – Seďí ani kloka na vajcoch. – Už išla zo soló za mužom. – Má ho rada ako koza nvaž. – Máž jetku otvorenú, zagombaj si nohavice. – Ďiauše ani lusk. – Vláší se hor a ló ani maška zmašeťí. – Dá se núkať ani nevesta do posťeli. – Ďiauvšetom se už pendle zapalujú. – Seďí ani peť penezí. – Aký šól, takú stretnúl. – Choďí ani stratená óca. – Je zelený ani tús. – S konopí rosených je aj plátno krajšia. – Stratil se ako smrat. – Pláve ani sekera vo vode. – Domine, domine, šitko se pomine.
Nech psom tráva rosne, koď kone podochnú. – Lašný som ani pes. – Pes psu brat. – Hlad psu brat. – Nebuďe zo psa slanina ani z vlka baranina. – Príďe ešťe na psa mráz. – Bohdaj ťi psi na kare trúbili. – Ani psa nehodno vyhnaď von, také je zima.
Kohút kúrí, buďe padať. – Koď lastovišky nísko liacú, buďe padať. – Do Ducha nespúšťaj se kožucha a po Duchu zostan f kožuchu. – Bude padať, bo je mesäšok ohradený. – Na Ondreja ďiauvky olovo léjú, že akiho budú mať muža remesleníka. – Koď slnko sviaťí a ďižď padá, tak pódajú, že ordza padá. Proti vetru se nedá šťeť. Na Luciu neslebodno šiť, aby se kurám zadky nezašili, lebo nebudú niasť. – To buďe daďe šriada, bo pošút bolonkať. – Chto se hnevá, duje, mojo čižmy neobuje.
Chto se kce biť, musí tam byť. – Koď ťe v Muránu nenabijú, v Dlhé Lúke nevysméjú, v Revúci nezatvoré a v Mokré Lúke neopkradnú, calim svetom mažeš présť. – Koď tot maj šénaver zareve (flinta vystrelí) len tak ťia hory zaplašú. – Musel si se f klobúšku narodiť, že se ťi šitko tag darí. – Ag ho lomí, tag ho lomí a van len tríme ani hluchý dvere. – Mlátil ho ani kyslia jablko. – Znosil ho ani financ kozu. – Kvašky mašky naťehujú po pajde. – Šva je tvojo, je aj mojo a šva je mojo, ťebe do toho ništ. Koď se otvorä dvere sami ot sebe, ta príde nešekaný hosť. – Ak se máťe? Ta len tak po kuse, vy se pochválťe.

Zozbieral: Ľudovít Barančok