Ilustračné foto - internet

Dávamo vám naznámosť príhoďi a chýry z revúckiho bubna

Dávamo vám naznámosť príhoďi a chýry z revúckeho bubna, šva se v Revúci dakoďi uďäli tak, ak si ich starí luďe zapamätali.

  • Láska že kvitne v každom veku. Pažravéší starký vychytali na obed z rajníšky šitko meso, len zós zostál a pódali starke: "Tu máš, Lina, vymáskaj si." Starká se nahnevali, bo im len suchý chlebík zostálo merindzať, odstršili rajnišku a s hnevom odvrkli starkimu: "Adaj si vymáskaj, koď si meso zožrál." Stálo se to dakodi dávno u dobrých, ale chudobnéšich luďí na Ormisové ulici.

  • Koď láska ku juche (kapustnici) a ku konom prerosla aj ku ďiaušetom. Hrkútal mláďenec svojé milé: "Jä ťe rád ak juchu." Lásčisko to bula veliká. Edon mladí šlovek mi ráz pódal: "Pre ťiato kone som si ani školu porädne neskonšil, tak ich rád." A druhý zas vyznal lásku ťiaž po svojom: "Lúbim ťe ak kona." Šva ku tomu dodať? Ništ.

  • Huncútstvo, to už je druhá vec. Išli báči po mesťe a na zadku mali roztrhania gaťe. Huncúti chlapšiská to zbadali a krišeli za nima: "Báči, báči, tuvon im riť." Báči se zhášili a zahanbene pódali: "Éj, éj, a nemala by byť."

  • Išli, huncúti, revúckí gymnazisťi po placu a krišeli na Cigánó (tak ich vtodi volali), šva len po laviškách pod gaštaní furt vysedávali: "Cigáni, bozajte nás vriť (pekne prepytujem)." Cigáni se rozčerťili, povyskakovali z lavíšok a krišeli za študentí: "Aj my vás, aj my vás."

  • Opýtali smo re storošniho bašíka, že ak se mu podarilo kelo rokó dožiť. "No, viaťe, to bulo tak. Koď me žena nahnevala, višól som von z domu do hvary a tak som vešinu svojho života na dobrom vzduchu prežil."

  • Buboval dakoďi bubnär po meste: "Dáva se na známosť, že v stredu od rana buďe chodiť po meste bujäk - inseminátor - na motorbiciglu. Gazdove, kotrí chcú kravy k bujäkovi, inseminátorovi, pripustiť, nech ich nahajú doma a nevyhánejú na pastvu. A ešte daš: Dává se naznámosť, že v poslednom šese se v mesťe odrazu velé kráv chce behať. Pretože meských bujäkó mámo toho šesu len dvoch a aj to edon je už dáký zaďichšený, gazdove nech kravám povedä, aby kus poškali a vytrímali."

  • Seďeli smo v revúckom trakťíre (hostincu), tak skromnéši, ak študenťi a vedle ku stolu si sedli Revúšene, kotrí do roboťi obšes zajšli aj do Česka. Šoféri to buli. Z chodby do jedálne vojšól hosť a nahal otvorenia dvere. Ťehalo nám šicim na nohy. Ftom se ozval hlas od susedniho stola: "Zavři ti dveře, bo fuší!" Takúto peknú zmiašenú reš revúckú z českó som od ftodi nepošúl. Darmo, chlapi v Česku buli.

  • Pred i šes vojnu se dagďe na Gemeru pila bunda. Druhé pálenky nebulo. To se šisťí špiritus pomiašel s obyšejnó vodó. Podle toho, kotor kršmár ak miašel, taká bula aj pálenka. A tak se pódalo, že se ide do té kršmy na dvaceťdevätku alebo do druhé na tricätku. Podnes neviam, že ak ťí chlapi aj tot edon grád na jezyku a v gágore veďeli rozoznať. Po roboťe edná porcijóška bundi musela buc. Porcijóška, to bula poldecová alebo decová skleniška s vysokým hrdlom.

  • Štrngali smo si a vinšovali, že "Nach nebuďe Pánboch ..." a nedokonšili smo, bo do reši skošili stará mať: "Jáj, pohani ední, pijú a ešťe aj hrešä," krišeli na nás stará mať, lebo vinš nám nedali dokonšiť. Až potom smo ho dokonšili: "Nach nebude Pánboch na nás rozhnevaný." Pekný je to vinš, šva poviaťe? Vinšujeme ho aj vám šicim.
Ľudovít Barančok

POZNÁMKA
V revúckom nárečí (i v celom Gemeri) sa písmeno ä číta ako dlhé ä.