Na Tri krále se furt variavali v Revúci a na Gemeru gulky

Na Nový rok o kurecí krok. Na Tri krále o krok dále. Noc se kráťí, den dlkší buďe. Na svätok Troch králó v Revúci, na Gemeru, gulky sä furt variavali, aj varä. Stretnúl som na ulici ženy z ni ďeleké ďeďiny od mesta, ďiškurovali a reš bula o tom, že ak varä gulky. Kus som ich poznal, ta reku aj jä slovo prešmarím, tak ušenéši, ve som z mesta. Opýtal som se, reku akia že to ťia „ingrediencie“ do ťich gúlok dávaťe, ženy dobria? Ženy sťichli, ale ni na dlho a spusťili: „My žädnia ťia ich meskia „gencie“ si do gúlok nedávamo. Ešťeže to, aby smo si my hocišim gulky pokazili. My mámo svojo šmeky, chuťe a ni ich „gencie“. Napokon se ženy rozchichotali, ku slovu me väc nepustili a ešťe dopódali, že takia ich gulky nemámo ani na revúckom jermoku. „Éj, žeši ni, len pricťe okoštovať! Že my nemámo v Revúci dobria gulky, no toto?! A kelo se ich dobrych navarilo len v našé roďine?“ Trebalo se mi pristaviť?
Nakonec preci len o gulkoch som se šva-to dozveďel. Gulky se varä tak, že poríbajzlujemo krompele a vytlašímo z nich vodu. Do krompeló dámo zomletú úďenú bravšovinu, klbásu, škvarky a udremo aj dva vajcä. Potom pridámo šitky šmeky: cesnok, maďerán, priapor a posolímo. Voda, v kotré se gulky varili, se zatrepe zátrepkó a preťim se pridá aj kus bobkoviho listu. To se volá kysel. Ale to vy, dobrí Revúšene a Gemeršene viaťe a ešťe aj kus lepši. Bo na svätok Troch králó se furt v Revúci a na Gemeru variavali.

Ľudovít Barančok
foto: Karol Žigo