Dobrý fígel, pól zdravia, alebo: Koď nesli šes Revúcu šerbel na drúšku

Buli a sú luďe, šva si aj zo svojé biaďi fígle dokäžu robiť. Póda se, že takýto figläri zdravší a spokojnéši žijú, ťežoby v živote lechši prežívajú. A tí, šva se len krenkujú, ťeškalujú si, život že horší majú. Bude na tom daš pravďi.

Vojna bula, povojnovia ťežkia šesy nastáli, ale figläró furt bulo. Aj v Revúci. Adaj edon najveší z nich, šva si spomínam, buli Končko báči z Malorevúcké ulici. Skromný, dobrý to buli šlovek, fígle rozdávali, ďe šli, tam bulo veselo. A vara ani oni lehký život nežili, ak vešina luďí v Revúci. Koď prišli do horárni drevo si vybaviť a fígle zašeli rozpráveť, obed zmo mali len dakodi pred vešerom. Totot Končko báči si zaumianili fígel urobiť zo suseďí, šva len cez kapuru na ulici hleďeli a reši zbytošnia trúsili. Zobrali si na chrbet drevenú kozu, šva se na né drevo pílilo a tak chodili po ulici.
"A kdeže idú pán Končko, de z tó kozó?", dobiadzali zvedavia suseďi.
"Ku capovi, suseďi, ku capovi. Nedá pokoja, nedá koza edná, takia ste vy takia, šitky ...".
Väc susedám nebulo treba, napajedili se, aj hnev nastál, ale ni na dĺho. Ve to búl Končko báči.

Velkým figlärom buli aj Benko báči. Bývali na placu tam asi, ďe je dnes pomník a ši hotel. Rád se zabavili a pri zábave fígle stváreli. Veselý to buli šlovek. Totot Benko báči robili doma svadbu, ďiavše vydávali, ženíchom búl maj rovesník Rudo od Hanušťékó, do ľudové školy zmo vedno chodili. Svadba bula ak se patrí, hoci chudobnéšia šesy buli, ale bulo veselo. Ak u Károl báčiho Benku. Nad ranom se hosťe rozišli, mladí si zobrali, šva si zobrať mali, vytratili se tam, ďe bývať mali. Na druhý ďen se zbadalo, že to najhlavnéšia si nezobrali. Šerbel. A vara velký aj pekný im ho dakotrí z hosťó kúpili. A fígel búl na svete. Benko báči s ťima, šva se prišli ponapráveť, zobrali drúšok, na drúšok zakvašili šerbel a dvä ho nesli na plecu po celom mesťe ťim, komu patril. Luďe na chodníkoch stáli, smiach búl preveliký. Dĺho se na svadbu u Benkó spomínalo.

Figlärom už za chlapca búl maj rovesník, do ludové školy zmo vedno chodili tiaž, Milán od Štítnických. Fígle mu po rozume furt chodili. Milán medzi namí búl uznávaný, bol partiu, šva na evanjelické túrni zvonila. Na najvešom a najkrajšom zvone zvonil, šva mal aj dva štrangy na ťehania. Hlas tohto zvona bulo pošúť po celé Muránské doline. Len, aby ste vedeli, dopoviam, že my zmo zvonili na katolícké túrni v partii, kotrú dirigoval Mišo od Makróczych. To van furt rozhodnúl, že kotor z nás, koďi, na kotrom zvone buďe zvoniť. Tak, ak Milán od Štítnických na evanjelické túrni. Taký búl móres. Ale stálo se, šva se stáť nemalo. Chlapci v škole daš vyparatili pani školníške, tá ich zaželovala riadiťelovi a búl z toho ďereš. A že ni právom. Huncúťi chlapci dĺho nešpekulovali. Vyniasli na túren papiar, vykládli se nan, odpýtam pekne, a koď išla pani školníška popod túren, šmarili to šicko na nú. Netrefili, ništ se nestálo, ale ohen búl na streche. Šva šitko potom nasledovalo nepoviam, ale podnes si pamätám výchovnú reš pána riaditeľa Nyáriho: "Štítnický, Štítnický (bo na neho se to zvalilo) vieš, čo by to znamenalo, keby pani Dubnická čo len jeden krok dopredu urobila? To vaše hovno by ju bolo zabilo". Prebášťe za výraz, ale tak pódali vážený pán riaditel Nyári.

Huncúťi buli chlapi v kršme. Namlovili cigánó na stávku, že na pólnoc nepajdú do márnici na revúcký cimťerím a nezavolajú tam šva treba, bo že se bojé. V stávke búl edon liter pálenky. Cigáni rozmýšleli, handrkovali medzi sebó a napokon se stavili, že pajdú, bo že liter je liter. Fígel veliky búl v tom, že chlapi z kršmi išli dopredu, skryli se za truhle s nebožťíkmi a prikryli bialó plachtó. Na pólnoc cigáni vara prišli, velé ich bulo, otvorili na márnici dvere a zakrišeli šva zakrišet mali "STANTE MRTVÍ, STANTE ZHÚRU, PÁLENKU VÁM MERET BUDÚ". A tu z poza truhlí se ozvalo: "TU ZMO ŠICÍ, ŠVA CHCEŠ S NAMÍ". Cigáni vnohi, krížom cez hroby a cimťerím utekali a krišeli o pomoc, cez Muránku a Mašu, len v Kiaškové se zastavili. Na druhý ďen se šicí zas v kršme zišli, rehot búl veliký, ale ruky si podali, bo cigáni liter pálenky napokon vyhrali.
Buli to fígle a ešte velé inakšich, neškodnia, bez ublíženia, pre zábavu. Aj koď kus huncútstva bulo v nich. Dobre se na ne spomína.

Ľudovít Barančok