Revúckym nárečím: Ak richtári dakoďi dobre rozhodli

O težké veci revúckí richtári se dakoďi radili, dohodnúť se neveďeli. Préšli aj z Nižné kršmy na Vyšnú a furt se raďili. Šva bulo vo veci. Ešte len Krašún búl a už krmu pre meských bujäkó nebulo, bo rok nebúl úrodný a zima se ukezovala dĺhá. Že kelo ťich bujäkó chovať, bo kráv budlo dosť, ale neveďelo se, kotrá koďi se bude chceť behať. Napokon se dohodli k všeobecné spokojnosťi, spokojnia buli kravy aj bujäky. Krm se zožene. Bulo to dávno, ešťe v šesoch, koď na meskom úrade neseďeli len úradníci, ale aj policajťi, grumbuch tam búl, árešt pre nezbedníkó, aj maštálne na dvare, ďelé do zado vodvore, pre bujäkó. Aby bulo šitko pokope a poruke. Za pripusťenia kravy k bujäkovi se plaťilo, aj z toho se mohlo daš dokúpiť i koď groše bulo treba aj na inšia, bo aj toto ďiškurc o veci na Nižné a Vyšné daš stál. Kelšík bulo treba vyrónať. A napokon ťich kráv se až tak velé behať nechcelo a ani furt. Mesto dávalo kosiť lúky aj z résu. Huncúťi buli ťí, šva kosili. Pokim prišól úradník z mesta, sena vara pochyblo a aj ni šitky petrence buli rónako natlašenia. Chto poďišól? Furt len mesto. (Poznámka: Petrence se znášeli do kopy na rudašoch.)

Bulo to v šesoch, koď richtári sami rozhodovali a nemuseli kukať ani na Východ, ani na Západ. Buli páni vo svojom mesťe. Dnes, koby o dašom takom bula reš, museli by se opýtať ťich vysokych komisáró a komisárky z Európské únii, že kelo ťich bujäkó v meste treba nahať, aby kravy buli spokojnia. Bo koď dobre sledujemo politiku o šitkom se tam o nás buďe rozhodovať a ni u nás doma. Ve si len takú bryndzu zobermo, už aj do ťé nos pchajú. A že velé papiaró trebalo predložiť, ši bryndza je náš výmysel a ši je dobrá. Edon náš odborník na bryndzu pódali, že „bryndza symbolizuje kus slovenskej histórie, je dôkazom vyspelej syrárskej kultúry, jedným z prvkov našej národnej identity“. Vara tak je. My si našó bryndzovia halušky, ani pirohy nedámo. Pódali, že salašó bude mené a že šitky musé mať „nepriepustnú podlahu“ a ni zem s ohniskom, tešúcú vodu cez kohúťiky, toalety“ a ni len potošok z tešúcó vodó a latrínó. Teškia šesy na bačó idú. A my si nedámo ani revúckia gulky a ani diktovať, že z akých krompeló se majú variť. (Neviam, ši Sirkovene starosťe mať nebudú zo sirkóskyma gulkamí s ďinamitom, ši ich s teroristamí nebudú spájeť.)

Éj, dobre se dakoďi mali richtári v meste. Nemuseli se báť o bryndzu, halúšky, gulky, slivovicu. Svojo si jedli, svojo vypili. Doma pánmi buli, nichto im ništ neprikezoval. Aj šesu mali, spokojnéši o veci rozhodovali. Tak, ako o ťich bujäkoch a krmive. Bo aj vtoďi, že dobre rozhodli.

Ľudovít Barančok