Panský dom v Polomke - pamätník bohatej histórie aj muránskeho panstva
Mgr. Mária Oceľová, František Ďurčenka
Po likvidácii lúpežného rytiera Mateja Bašu narástol počet obyvateľstva Horehronia, hoci turecké nájazdy pôsobili veľmi negatívne na počet obyvateľov a práve preto v Polomke po moháčskej katastrofe 1526 bola okolo roku 1558 vybudovaná protiturecká pevnosť, v ktorej bola usídlená cisárska posádka, aby bránila prieniku Turkov na územia muránskeho panstva, keďže Polomka bola hranicou medzi breznianskym a muránskym panstvom a začiatkom Gemerskej župy. Polomka je totiž prvá obec, ktorá patrí do Gemerského Horehronia.
Vojsko z polomskej pevnosti bojovalo aj proti lúpežnému rytierovi Bašovi a ochraňovalo cisárske záujmy na všetkých protihabsburských povstaniach.
Teda okolo roku 1558 bola vybudovaná v Polomke baroková pevnôstka, pretože útoky Turkov na Muránsky hrad silneli. Pevnôstka mala brániť ich lúpežným prepadom na Horehroní.
Existencia pevnosti a posádky v Polomke potvrdzuje fakt, že v roku 1564 Polomčania prispievali na hradnú posádku dosadenú v Polomke po dva zlaté. Pevnosť slúžila i ako mýtny dom, okolo ktorého sa rozprestieral rozľahlý majer.
Táto architektonicky vzácna baroková budova PANSKÉHO DOMU zo 16. storočia je nenahraditeľnou súčasťou vzácnej historickej časti obce. Do tohto domu prichádzali slávne cirkevné i svetské osobnosti, ktoré hýbali dejinami, ako kráľovský palatín František Vešeléni, Mária Séčiová, Koháryovci i Coburgovci a iní. Tu sa prepájali obecné a cirkevné dejiny, tu bola hranica muránskeho panstva a Gemerskej župy, poštová stanica, prepriaháreň koní medzi Zvolenskou a Gemerskou župou, panský hotel, poľovnícka zastávka Coburgovcov a kráľa Mateja Korvína a v určitých obdobiach 19. a počiatku 20. storočia tu bola lesná správa. K budove sa viazali vzácne technické pamiatky. Do pevnosti a na jej majer bol zavedený vodovod dreveným potrubím zo Ždiarskeho potoka a v pivnici bola kotolňa už v 17. storočí na ústredné kúrenie, medené kotly donedávna svedčili o tejto skutočnosti. Horehronský historik, spisovateľ František Kreutz, hovorí o jednom členovi z Jánošíkovej družiny, ktorý žil a pôsobil v polomskej pevnôstke, napísal o ňom i povesť.
Ktovie, aké vzácne fresky skrývajú nánosy náterov na vnútorných stenách tejto historickej budovy a čo všetko by sme ešte objavili pri jej rekonštrukcii.
V rámci rozvoja turistiky, dôležitého ekonomického odvetvia, v tomto regióne budú generácie chcieť ukázať návštevníkom vzácnu a bohatú históriu tejto prekrásnej doliny aj týmito pamätníkmi histórie.
Článok bol so súhlasom vedenia redakcie prevzatý z mesačníka Lesník č.12/2008