Vážení cestujúci, na prvé nástupište práve prichádza "Muránsky expres"

Možno ste sa pri svojich prechádzkach mimochodom dostali na podozrivo upravenú poľnú cestu. Podobala sa na železničný násyp, ktorý sa vinie po vrstevnici, začínajúc v Revúcej. Miestami je tento násyp prerušený medzerou, v ktorej preteká potôčik, alebo je tam chodník, krížom na kopec do lesa. Je to tak pripravené, že chýba na tomto mieste položiť most a postupne prichádzate na to, že je to nejaká zabudnutá železnica, ktorej chýbajú koľaje.

A veru máte pravdu. Nachádzate sa na nedokončenej železnici, ktorá vedie z Revúcej do Tisovca. Jej pôvod sa datuje do rokov tzv. Slovenského štátu, kedy boli južné časti Slovenska oddelené a pričlenené do Maďarska. Hranica s Maďarskom bola na Teplej Vode a Jelšava vtedy patrila Maďarom. V rokoch štyridsiatych zúrila druhá svetová vojna a Slováci sa museli prispôsobiť rozhodnutiu veľmocí. Táto okolnosť spôsobila, že priemysel, ktorý ostal Slovensku, musel svoje produkty prevážať železnicou cez maďarské územie, čo spôsobovalo nemalé ťažkosti a zvyšovalo náklady.

Preto sa vtedajšia slovenská vláda rozhodla vybudovať železničnú trať z Revúcej do Tisovca a zo Slavošoviec do Lubeníka, čím by sa stal Lubeník križovatkou železníc z hľadiska prepravy tovarov na Slovensku z priemyslu výroby železa, magnezitového (surovina) a papierenského zo Slavošoviec a taktiež drevnej suroviny a jej polotovarov z niekoľkých piliarskych výrobní. Podobne išlo aj o výrobky a polotovary z ocele a sivej liatiny. V týchto závodoch panovala konjunktúra výroby, lebo vojnový stav vyžadoval takéto výrobky.

Prepravnú cestu na Slovensku komplikovala trasa z Tisovca do Brezna, kde bola vybudovaná ozubnicová trať, kde nemohli byť prepravované ťažké náklady pre únosnosť mostov a veľké stúpanie. Tu sa tiež uvažovalo s výstavbou tunela pod Zbojskou, tam však boli zložité geologické pomery a razenie s vtedajšou technikou by išlo pomaly. Preto „zubačka„ bola nadmieru zaťažená a prepravu zabezpečovali špeciálne rušne na parný pohon.

Vojna sa chýlila ku koncu a aj keď sa na tratiach intenzívne pracovalo, nestihlo sa ich ukončiť do vyhlásenia prímeria a usporiadania hraničných pomerov. Tieto sa posunuli do pôvodného stavu a výstavba nových tratí stratila na význame.

Od tej doby preletelo mnoho udalostí. Modernizoval sa priemysel a na cestách sa postupne zjavovalo čoraz viac vozidiel osobnej a v súčasnej dobe i nákladnej dopravy. Doprava na našich cestách sa už teraz podobá bojovému frontu, kde každodenne vyhasínajú životy. To iste robí starosti aj našim štátnikom a je viac ako nutné pristúpiť k urýchleným opatreniam. To znamená presunúť kamiónovú prepravu na železnicu s prehodnotením ekonomických faktorov, lebo súčasný stav slovenských ciest, mimo diaľnic, je kritický, pretože povrch nezvláda taký nápor kolesových vozidiel všetkých druhov.

Tu sa nebadane vynára z hmly histórie význam voľakedy budovaných tratí s možnosťou ešte intenzívnejšej modernizácie železničnej dopravy.

11.11.2008 Ernest Hauser, Revúca

Zdroj fotografií: www.vlaky.net

DODATOK K ČLÁNKU