Osudy šľachtického rodu Séčiovcov od najstarších čias až po vymretie rodu

Najnovšia kniha Ing. Pavla Hlodáka, ktorá vyšla koncom minulého roku Šľachtický rod Séčiovcov, Mária Séčiová – Muránska Venuša sa zaoberá dejinami rodu Séčiovcov. Podrobne opisuje život a skutky významných jej členov v Uhorskom kráľovstve. Autor pútavou formou zaznamenal ich osudy od najstarších čias po vymretie rodu. V knihe je spracovaný aj neobyčajný príbeh Márie Séčiovej, ktorá významnú časť života strávila po boku palatína Františka Vešeléniho na Muránskom hrade. V knihe sú zverejnené doposiaľ neznáme fakty z jej dobrodružného života. Kniha obsahuje množstvo čiernobielych a farebných fotografií. V závere sú opísané sídla Séčiovcov, erb a genealógia rodu. Kniha formátu A 5 vyšla v roku 2008, má 168 strán a 145 obrázkov.
RL

V tichu malého provinčného mesta v dobročinnej práci a kruhu rodiny čakala Mária na koniec neobyčajného a rušného života. Zomrela 18. júla 1679 ako približne 69-ročná. Pochovali ju v jezuitskom kostole 20. septembra 1679. Séčiovci ju chceli uložiť na večný odpočinok v prastarej rodinnej krypte v Hornej Lendave (dnes Grad v Slovinsku). Mária si ale v závete poručila, aby ju vzhľadom na chudobné a ponížené postavenie poctivo a bez pompézností pochovali v Kőszegu. Čo sa nakoniec aj stalo. O pár rokov ju do hrobu nasledovali aj poslední mužskí potomkovia séčiovského rodu. Priezvisko Séči zmizlo z histórie, ale ostalo zachované v tradícii a literatúre. Život mnohých jej predstaviteľov sa nezmazateľne zapísali do dejín Uhorska. Nemalý podiel na tom mala aj Mária Séčiová Muránska Venuša.

Smrťou Petra vymrel Séčiovský rod po mužskej línii. Skončil sa tak príbeh jedného šľachtického rodu, ktorý skoro päť storočí ovplyvňoval politiku Uhorska. Uhorsku dal znamenitých mužov, ktorí zastávali významné politické aj cirkevné funkcie. Nemenej významná však bola aj žena tohto rodu – Mária Séčiová, ktorá sa nezmazateľne zapísala do dejín a aj do literatúry ako Muránska Venuša. Bola to žena ambiciózna, vytrvalá a na svoju dobu výnimočná. Výnimočná bola v tom, ako zvládla svoj dramatický a nie vždy ľahký život. Vedela sa pohybovať v spoločnosti vysokej politiky kráľovského dvora, cirkevných hodnostárov, ale aj bojovať za svoje presvedčenie a nesplnené ciele. Milovala život, prírodu, zver, jazdu na koni a veľkú záľubu mala v poľovačkách. Zaoberala sa liečiteľstvom, ktorému sa priučila v detských rokoch na Muráni. Hrad Muráň jej bol ozajstným domovom napriek tomu, že jej životný osud nedoprial po smrti odpočívať vedľa svojho manžela Františka Vešeléniho v krypte Muránskeho hradu.