Žil nenápadne, skromne, v ústraní, no nie odlúčený od ľudí

Gustáv FrákRevúca môže byť právom hrdá, že mala ľudí, ktorí v rôznych sférach života dokázali na malom priestore robiť veľké činy. K nim patril Gustáv Frák, historik, archivár, prekladateľ, publicista, znalec železiarstva a Muránskej únie, venujúci sa bádaniu a spracúvaniu histórie, aby pootvoril dvierka k poznaniu neznámeho.
Gustáv Frák sa narodil pred 95 rokmi - 1. marca 1913 v Sirku, ktorého banícke prostredie ovplyvnilo jeho neskoršie záujmy. V školskom roku 1923/1924 začal študovať v Československom štátnom reálnom gymnáziu v Revúcej. Tu poznal vynikajúcich profesorov, medzi ktorých patril aj staručký Július Botto, ktorý už neučil, ale keď bolo treba, vypomáhal škole.
Počas štúdií mladý Gustáv patril k chudobným študentom, o čom svedčia finančné podpory, ktoré dostával. Po ukončení štyroch ročníkov do piateho nenastúpil, lebo ho neotovorili. Vtedy gymnázium už pripravovali na jeho likvidáciu. Preto každý štvrták pošiel svojou stranou.
Život Gustáva Fráka nebol ľahký. Niesol znaky ťažkostí, zložitostí - ako doba, v ktorej žil. Po odchode zo školy v roku 1927 začal pracovať v podzemí ako baník v závode v Železníku, kde bol od roku 1937 technikom. Po roku 1945 pôsobil v riadiacich funkciách v závodoch Drnava a Rožňava, neskôr na ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave. Potom bol na Ministerstve hutného priemyslu a rudných baní v Prahe, odkiaľ odišiel do banských závodov Smolník, Švábovce, Spišská Nová Ves a Včeláre. Medzitým študoval diaľkovo na Priemyselnej škole baníckej a geologickej v Spišskej Novej Vsi. V roku 1962 sa stal vedúcim výstavby nového závodu v Slovenských magnezitových závodoch v Lubeníku. Túto funkciu vykonával do roku 1973, kedy odišiel do dôchodku.
V Revúcej sa natrvalo usadil v septembri 1967, kde žil až do 25. augusta 2006, kedy sa skončila jeho plodná púť životom vo veku 93 rokov. Pochovaný je v rodnom Sirku.
V našich kultúrnych dejinách Gustáv Frák nie je neznámou osobnosťou. Mal rozmanitú a bohatú literárnu činnosť. Pohľad na jeho bibliografiu predstavuje pestrú paletu všestranného záujmu. Ako autodidakt sa začal venovať histórii už v mladosti. Zaujali ho predovšetkým regionálne dejiny Gemera a Malohontu.
Z archívov, prameňov a matrík získal veľký prehľad, aby zapĺňal hluché miesta v histórii. Sústavne publikoval v literárnych a kultúrnych časopisoch, novinách, ale i v kalendároch. Jeho dlhodobé bádanie vyústilo predovšetkým do spracovania nových historických poznatkov z rozvoja baníctva a železiarstva. Bol dlhoročným aktívnym spolupracovníkom Baníckeho múzea v Rožňave. Taktiež sa zaoberal hospodárskymi a národnostnými pomermi od najstarších zachovaných prameňov až po súčasnosť. Popri čisto vedeckých zámeroch sledoval svojimi prácami aj vlastenecké ciele, najmä v prácach, v ktorých sprítomnil významné osobnosti národnoobrodeneckého hnutia.
Mimoriadne jazykové znalosti - latinčinu, nemčinu, ruštinu, maďarčinu, francúzštinu - využíval pri bádaní v archívoch, ako aj pri utriedení knižného fondu knižníc, ktoré sú uložené v Evanjelickom a. v. farskom úrade v Revúcej. Spracoval katalógy archívov Gemerského seniorátu evanjelickej a. v. cirkvi a Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Revúcej a v Štítniku. Jeho odborné vedomosti boli prínosom najmä pre začínajúcich autorov, ktorí v ňom vždy nachádzali oporu. Mal bohaté prednáškové aktivity na odborných seminároch a sympóziách a publikačnú činnosť.
Svoj prvý článok, úvodník - Si vis pacem, para bellum (Ak chceš mier, priprav sa na vojnu), napísal ako 17-ročný a bol uverejnený v týždenníku Slovenský ľud 1. 10. 1930, č. 40. Okrem neho tu publikoval ďalšie desiatky článkov zo začiatku pod vlastným menom, neskôr pod pseudonymom, až do zániku týždenníka v roku 1938. V tom období prispieval aj do časopisov Gemer-Malohont a Nový človek. V rokoch 1940-1944 uverejňoval preklady z ruštiny a maďarčiny v časopisoch Národnie noviny, Súkromný úradník, Slovenský rozhlas, Prešov a po roku 1945 aj v časopise Práca. V rokoch 1945-1950 publikoval v časopisoch Národný front, Šafárikov kraj, v kalendári slovenských odborov a neskôr v Zore Gemera.
Historické práce začal uverejňovať v roku 1968 v ročenke Nové obzory. V roku 1970 stál pri zrode Obzoru Gemera, neskôr premenovaného na Obzor Gemera-Malohontu, kde dlhšiu dobu bol členom redakčnej rady. Prispieval do zborníkov Banícky Gemer, Historica Carpatica, do ročenky Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, Tranovského evanjelického kalendára, do mesačníka Cirkevné listy. Písal do závodných časopisov Banícke slovo, Podtatranský baník, Magnezit, Československý horník, pre edíciu História závodov a pre Dejiny československého hutníctva železa. Prispieval do mestských novín Revúcke listy a do mesačníka Zborový informátor ev. a. v. cirkevného zboru v Revúcej, ktorý od roku 1999 má názov Revúcky evanjelik. V týchto periodikách publikoval takmer až do svojho skonu. Jeho práce nie sú len znáškou historických údajov, ale snažil sa ich spracovať a na ich základe často vytváral hypotézy.
Do vedomia širokej čitateľskej verejnosti sa Gustáv Frák natrvalo zapísal knižnými dielami. Je autorom publikácií Magnezit Lubeník 1956-1981 (1981), Baníctvo v Železníku (1987), 40 rokov výroby magnezitových stavív v Lubeníku (1996), Lubeník (1997) a Záhadný zvon Quirin v Revúcej (2000). Je spoluautorom kníh Dvadsať rokov závodu SMZ Lubeník (1976), Magnezitový priemysel Československa (1986), Spracovanie magnezitu v Jelšave (1998) a Mokrá Lúka (1998).
Jeho odborné články sa stali súčasťou mnohých publikácií, napríklad Vlastivedné štúdie Gemera 3 (1985) až Vlastivedné štúdie Gemera 8 (1990). Prispel do diela Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry. V rukopise mu ostal Vývoj hospodárskych a národnostných pomerov v meste Revúca do roku 1918, ktorý spracoval v roku 1992, ako i preklad z maďarčiny - Astronómia v búrkach islamu.
Z ocenení, ktoré dostal, a nebolo ich málo, spomenieme najvyššie vyznamenanie Mesta Revúca, ktoré prevzal v roku 1997 – ZLATÝ QUIRIN MESTA REVÚCA, za celoživotné dielo v oblasti spracovávania regionálnej histórie, najmä baníctva a železiarstva, za bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť a za propagáciu mesta Revúca.
Gusto báči, tak ho volali jeho blízki, žil nenápadne, skromne, v ústraní, no nie odlúčený od ľudí. Hoci mu vek už dávnejšie dával právo na oddych, „ničnerobenie“ neuznával. Námahu, ktorú vynaložil pri štúdiu v domácich a zahraničných archívoch kompenzoval prácou v záhradke. Rád sa započúval do tónov vážnej hudby svetových skladateľov. Často brával do rúk diela Hviezdoslava, Puškina, Tolstoja, Huga, Goetheho, Senecu a ďalších velikánov literatúry, ktoré najradšej čítal v origináloch. Vždy ochotne prijímal tých, ktorí potrebovali vľúdne slovo, odbornú radu, alebo chceli načrieť do jeho bohatého písomného a knižného archívu. Aj tak si často robil výčitky svedomia, že nemohol urobiť ešte viac. My však dobre vieme, že jeho stopa v slovenskej národnej kultúre a literatúre ostane nezmazateľná.
Spomínať na vzácneho človeka Gustáva Fráka je radosť, ale aj smútok, lebo už tu nie je. Preto si želajme stretnutia s tými, ktorí ho veľmi dobre poznali, aby dotvorili o ňom to, čo on sám o sebe zo skromnosti nepovedal...

_____________________________________

Vydalo Mestské kultúrne stredisko Revúca v roku 2008 pri príležitosti 95. výročia narodenia Gustáva Fráka a odhalenia jeho pamätnej tabule. Text a grafická úprava: Dušan Dubovský Fotografie: autor a jeho archív Zodpovedný: PhDr. Ján Bendo. Počítačová úprava: Roman Kováč.

_____________________________________

4.8.2008

Príspevok je uverejnený so súhlasom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej

Pamätnú tabuľu
v Revúcej odhalili na počesť
regionálneho historika
Gustáva Fráka

Pamätná tabuľa venovaná Gustávovi Frákovi, regionálnemu historikovi, archivárovi, prekladateľovi, publicistovi a znalcovi baníctva a železiarstva na Gemeri odhalili 19. júna 2008 na budove Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej počas Dní mesta. Stalo sa tak pri príležitosti regionálnej spomienky venovanej 200. výročiu založenia Muránskej únie a nedožitých 95 narodenín G. Fráka za účasti jeho netere JUDr. Lýdie Ďurošovej a primátorky Revúcej MVDr. Evy Cireňovej. V Mestskom dome kultúry k tejto udalosti odzneli prednášky na tému Baníctvo v Gemeri – Malohonte a v Muránskej doline a železiarstvo v Revúcej, ktoré predniesli Ing. J. Hlobil z Baníckeho múzea v Rožňave, Dr. J. Žilák z Ústavu výskumu UMB v Banskej Bystrici a Dušan Dubovský, autor publikácií o histórii Revúcej.
(od)