Aký priliehavý názov dať folklórnemu programu v Rejdovej, vyriešila náhoda

Asi pred ôsmimi rokmi sme v Poradnom zbore pre ľudové tance pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave uvažovali nad ďalšou koncepciou Gemerského folklórneho festivalu a okrem iného sme si položili dve zásadné otázky :
- ako osloviť diváka a zabrániť tomu, aby folklór v konkurencii rôznych populárnych festivalov, lacnej zábavy typu "plejbekšou" a silnej multimediálnej ponuky nestratil pre diváka príťažlivosť a vedel ho osloviť?
- a čí má byť gemerský program tematický, alebo či dať kolektívom pri tvorbe programov voľnosť?

Na prvú otázku bola odpoveď veľmi ťažká a zároveň jednoduchá. Sila folklóru spočíva práve v tom, že je autentický a našou úlohou nie je vymýšľať niečo nové, ale zachrániť a rekonštruovať to, čo nám ostalo po našich predkoch. Nové môžu byť prístupy pri spracovaní a stvárnení folklórneho materiálu a pomôcť môžu aj vhodné sprievodné podujatia, ktorým sme v minulosti nepripisovali takú vážnosť, akú by si zasluhovali.
Pri odpovedí na druhú otázku sa presadil myslím správny názor, že kolektív a hlavne vedúci najlepšie vedia "na čo majú" a aké témy budú spracovávať. Odzrkadlilo sa to aj na úspechoch našich folklórnych skupín v rámci celoslovenských súťaží (Fsk Dolina - Gemerská Poloma, Fsk Hôra - Rejdová). Pre organizátorov ostal síce problém v súvislosti s dramaturgiou, ale aj ten sa podarilo vyriešiť. Nosným programom nášho festivalu ostal stále program gemerských folklórnych súborov a skupín.
Nezodpovedanú otázku, aký priliehavý názov dať gemerskému programu, vyriešila náhoda. V roku 2001 sa v záverečnom obraze mala podľa scenára spievať pieseň " Ej rozmajrín, rozmajrín..." a neviem ako, ale napadlo mi - "Vôňa Gemera". Uvedomil som si, že aj keď názov nie je najvýstižnejší - skrýva v sebe mnoho. Svojou skromnou ambíciou sa núkal ako vhodný rám, do ktorého treba vložiť pomaľované plátno znázorňujúce človeka pri myšlienkach na svoj rodný dom, rodinu, priateľov, zážitky z detstva , prvé lásky, či chuť a vôňu materinej kuchyne, jednoducho - vytvoriť obraz, na ktorý sa dá dívať a ktorý diváka osloví.
"Pekný obraz" niečo stojí a prísť každý rok, za každú cenu s niečím novým, je úloha veľmi náročná nielen pre organizátorov, ale aj pre účinkujúcich. Aj napriek zanieteným ľuďom, ktorí majú k folklóru úprimný vzťah, nemá každý kolektív takú odbornú a materiálnu výbavu, ale i zázemie, aby si to mohol dovoliť. V tejto situácii sme radi, že vďaka Gemerskému osvetovému stredisku , Obci Rejdová a sponzorom môžeme aspoň raz do roka tento obraz vystaviť.
Vychádzajúc z tohto poznania sme program koncipovali tak, aby sa striedali rôzne formy a stupne spracovania folklórneho materiálu, rešpektujúc pritom možnosti kolektívov a stanovený zámer. Cieľom programu "Vôňa Gemera" je, podobne ako po iné roky, predstaviť súbory, skupiny a sólistov z nášho regiónu. Je určený hlavne pre ľudí, ktorým je gemerská pieseň a tanec blízky a pre tých, ktorí sa sem pravidelne vracajú v očakávaní, že nasiaknu vôňou domova a gemerského folklóru.
Výber programu je urobený na základe návštev jednotlivých kolektívov. Snažili sme sa vybrať nové programové čísla, no museli sme rešpektovať aj úroveň pripravenosti a siahnuť niekedy po starších, pokiaľ možno menej okukaných. Každý účinkujúci a jednotlivé kolektívy by mali byť vo svojich vystúpeniach a krojovom vybavení jedineční. Rôznorodosť, ktorú na scéne dosiahneme, navodí práve to, čo je pre Gemer charakteristické - je jedinečný vo svojej rôznorodosti.
Program " Vôňa Gemera " chceme venovať všetkým, ktorým je Gemer, gemerská pieseň a tanec blízky, všetkým tým, ktorí sa sem radi vracajú v očakávaní, že nasiaknu vôňou domova. Pre Gemer bude veľkým šťastím, keď takýchto ľudí bude čo najviac a pomôžu zveľaďovať a zachovať to, čo nám ostalo po našich predkoch.

Mgr. Ján Lipták,
režisér programu

Plicka v Rejdovej u Janiska v r. 1955

O. Petrisko - posledný muž v Rejdovej, ktorý chodil v mužskom kroji

J. Dovalovský z Rejdovej, ktorý hral na všetkom, do čoho sa dalo fúkať