Ratkovské gulky boli veľmi obľúbeným jedlom najmä v remeselníckych rodinách

K mojím spomienkam na obdobie zašlej slávy a rozkvetu remesiel v Ratkovej patrí aj typické ratkovské „remeselnícke“ jedlo; „GULKY“, ktoré bolo v remeselníckych rodinách veľmi obľúbené. V dávnejších dobách sprevádzalo našich remeselníckych predkov pri ich cestách za jarmokmi na „dolnú zem“, kde predávali svoje výrobky. Hlavnými surovinami pri príprave guliek boli zemiaky, údené bravčové mäso, slanina alebo škvarky, cesnak a korenie. Gulky boli obľúbené pre mnohé výhody. Napríklad: zemiaky, údené mäso, slanina a cesnak boli po ruke takmer v každej domácnosti. Bravčové mäso zo zimnej zakáľačky, vyúdené studeným dymom na povale pod šindľovou strechou bolo síce trvanlivé, ale do leta tak vyschlo, že sa dalo konzumovať len zapracované do zemiakového cesta na gulky. Po uvarení sa muselo ale posekať na drobné kúsky polkruhovým sekáčom v drevenom korýtku. Príprava guliek bola jednoduchá, aj keď časovo dosť náročná. Gulky sa jedli čerstvo uvarené, niekedy poliate na masti opraženou cibuľkou, alebo s bielou „gulkovou polievkou,“ ktorej základom bol vývar (vlastne škrobová voda, v ktorej sa gulky varili.) Čerstvo uvarené gulky sa dali udržať dlho teplé uložené v hlinenom hrnci, ktorý sa zabalil do plátenného obrusa a vložil pod perinu do postele. Tak to robila naša stará mama. Remeselníci, ktorí sa vybrali na jarmoky ďaleko na dolnú zem, niesli so sebou zásobu uvarených guliek, ako polotovar. Počas odpočinku vedľa cesty postavili trojnohú liatinovú rajnicu na vysokých nohách, pod ktorou rozložili oheň, aby si ohriali pokrájané gulky. Bolo to kaloricky výživné, chutné a teplé jedlo, rýchlo pripravené, na cestách ďaleko od domu. Gulky mohli jesť bez problémov aj bezzubí starci. (V tých časoch ešte neboli zubné protézy.) Tvrdí sa, že chuťové návyky sa vytvárajú v rannom detstve. Je to pravda. Pre mňa sú gulky dodnes „božský pokrm“.
Vojtech Bradovka