Ilustračné foto - internet

V tom šäse, koj sä to stálo, ešče v Ratkové raka nikdy nebuli videli

Slovenské pohľady ročník XII na prelome rokov 1899-1900 v dvoch číslach uverejnili humorné príbehy pod spoločným názvom Posmešky namierené proti Ratkovej v Gemeri. Napísal ich Ilík. Odvtedy práve prešlo 110 rokov. Jeden z nich si teraz prečítajte. Hádam sa vám bude veselo čítať aj napriek tomu, že je napísaná v pôvodnom ratkovskom nárečí. Mladší sa aspoň takto zoznámia s jedným z nádherných nárečí, aké na Gemeri máme a starší si pripomenú, že aj tak sa voľakdy v našich končinách hovorilo. Autor tomuto príbehu dal názov

Hrdý kräjšír

Bašík Furdesó išli zo stúp a na ceste zahlädnú daš sä plazič. "Švaže si za potvora?
A akia nožnice má - ši to ni dáký kräjšír?" Bú to rak, ale v tom šäse, koj sä to stálo, ešče v Ratkové raka nikdy nebuli videli.
Chytä šärta za chrbet, lebo za nožnice sä ho ulapič neopovážili, a vlešú na meský dom, ež by ho aj slávna vrchnošč pohlädla, šva je zaš. - Šicí vyvalili oši ako jablká, a pán rychtár hneč aj použič kcev takú príležitošč. "Koj je" - podá - "kräjšír, nech strihá a merä."
Práve kceli nebohymu Cirbesovi dač šič hajdúcký mundúr, už aj postav bú kúpený. "Tuž takto" - podá - tunší bude, koj nám totot výmerä a vystrihne."
Rozprestreli postav na stval a milyho raka puščili nan, aby meräv a strihav. Milý rak len chodživ kelo chodživ po tom súkne, ale vera do strihašky sä nemav.
"Ve to" - podá - "hrdí kräjšíri sami nezvykli strihač, len meräč, povia pán rychtár. Nože pán desätnik, ulapte vy nožnice a tak strihajte, ako vám tot bude ukäzovač."
A desätnik chodživ s nožnicämi za rakom všä, kä sä vam plaziv, až kým šitko súkno na márnia odrobiny nepostrihav.
"Ej, bude z tohoto šärt," povia rychtár; "ve či nás obrädživ, takva súkno a tak na nivoš prniašč, to už ani Dano Drevenák nezfercuje. Švaže teraz ?"
"A vera," povia vice rychtár, "koj nám takú škodu urobiv, bulo by ho prísne pokutovač."
"Hoden jest smrti!" cituje z Písma pán perceptor.
A milyho raka aj odsúdžili, ež musí zhynúč, koj jim také galiby narobiv.
Ale na aký spvasob ho znivošič? Na šibeníc je primalý a hlavu mu ak odtäč koj ani grgu nemá. "Ale šmarmo ho do vody," povia edon senátor, "nech sä potvora zatopí."
A na tom aj pristáli, a z moščíka bez milosrdenstva ho do vody šmarili.
"Ši si videv, ak chvastom trepotav od läku? Nikdaj sä tot s tä nevymoce, tam tot zahynial".

Poznámka:Príbehy z Ratkovej mi poslal Ratkovský rodák Vojtech Bradovka, žijúci v Nadabule. "Ratková", ako mi napísal, „už päťdesiat rokov trpí dekadenciou. Jej hlavnou príčinou“, podľa neho „je zánik kedysi slávnych remesiel. Túto úradmi, a bohom zabudnutú dolinu obišla výstavba železníc, remeslám odpadli dolnozemské trhy“. Preto dnes už len ratkovský humor je jediným zviditeľním jeho rodnej obce vo svete.