Ilustračné foto - internet

Bulo by daš s tó drobnó soló robič, koj to každý meščän chyba kružky pýtá

Za dávnych šäsó v Ratkové aj sol predávali od mesta. Solärski kurátori vážili jú pod meským domom. Lenže švaže, koj sä šlovek soló nabere, za tým ozaj statošne smädží. A preš by šlovek vodu piv, koj má pod nosom kršmu. A preto aj páni kurátorove ta šästo zabehívali sä občerstvič.
Edoráz pri poháriku staršimu pána kurátorovi taká myšlianka napadla, ež pódá, bulo by daš s tó drobnó soló robič, koj to každý meščän chyba kružky pýtá a drobnú nikto nekce brač. “Mámo jé už," pódá, „za dva gence zvýšené.“
„A vera by to najlepši bulo adaj - povia mlačí kurátor – koby smo ju dagde zasäli. Narostly by nám kružky, ak celja zvany. Ve aj krompele malja sadä a velkja z nich narostnú.
„A už v tom pravdu máš, brat, choci si aj kus napitý!“ povia starší.
Diktum - faktum, oznámili to pánu rychtárovi a tot hneč rozkäzav zorač najlepšú zem meskú a sol porädnym spvasobom sä do né aj zasäla.
O mesäc sä zašälo na zemi pekne zelenač. „Hlä“, pódá, “ako rostnia, ale ši bude daš z né? Bulo by jú obzreč a koštovač!“
Išla celá deputáciä na zem. Pán rychtár si osobovav, eš šva sä týče koštivanä v tom sä vam najlepši vyzná. Aj z meské pivnici sä nesmja súdok s vínom, alebo pálenkó do kršmy skoré vykoločič, kým ho pán rychtár nekoštuje a hlavó nepokýva, ež maže ič.
„No dobre“ – pódá – „nech prvý, pán rychtár koštuje.“
„Ale švaže, koj pán rychtár opacha šlovek, nohy má ako slon, ve nám jú tot šitkú zošlápe. A naš že smo my tu ostatní?“ - povja solný kurátor. “Vezmimo ho ščirä na drúšiky, tak ništ nepošlápe.“
A aj tak urobili, zväli rychtárä na drúšiky a ščirä ho vnesli do posredku zemi. Tam ho potom zložili.
Pán rychtár otrhne edon kus, zapáchne a koštuje. Ale sä aj razom ulapí za nos aj za ústa. “Ej bratä!“, pódá, „ši je klätá! Tak páli ako segedínska paprika!“
Koštujú aj ostatní, aj tí šicí dobre o jazyk neprišli.
A by šärta ni, koj koštívali najmocnéšú pržlivu. Lebo ve na celé zemi ani bylka soli nebula narostla, ale šíro šistá pržliva.

Napísal: Ilík, Slovenské Pohľady 1899.
Z originálu prepísal a foto doplnil: Vojtech Bradovka,
október 2009