Projekt "Ľudové tance slovenských regiónov" neobišiel ani horný Gemer

Národné osvetové centrum v snahe uchovať existujúce tanečné dedičstvo pripravilo projekt „Ľudové tance slovenských regiónov.“ Realizáciu projektu podnietili aj ďalšie fakty, ako sú zanikajúce väzby ľudového tanca na iné kultúrne javy prirodzeného tradičného prostredia, klesajúca úroveň nositeľov tradičných prejavov, ale aj veľké možnosti techniky.
Cieľom projektu vo všeobecnosti je zdokumentovať ľudové a folklorizované tance v interpretácii hudobníkov a tanečníkov, členov folklórnych skupín, výnimočne členov detských folklórnych súborov, prípadne významných tanečných a hudobných osobností, nositeľov tanečnej tradície, niekedy aj s viacgeneračným zastúpením v prirodzených alebo rekonštruovaných väzbách.
Ide o vytvorenie komplexnej vizuálnej a zvukovej dokumentácie všetkých existujúcich regionálnych štýlov, foriem, variantov ľudových tancov na Slovensku s hudobným a spevným sprievodom, s tanečnými pohybmi, ruchmi, s prípadne na obrad viazaným slovom a s obradovým kontextom, teda o synkretickú podobu ľudového tanca.
Doteraz nasnímaný výber tancov predstavuje súčasnú úroveň predvádzania, výberu a uchovávania miestnych ľudových tancov so všetkými pozitívami i negatívami procesov súčasnej kultúry.

Príprava a realizácia každého dielu projektu predpokladá niekoľko postupných, na seba nadväzujúcich krokov:
Výber lokalít sa robí na základe Databázy tradičnej ľudovej kultúry v Ústave tradičnej kultúry Národného osvetového centra, z informácií regionálnych osvetových pracovníkov, na základe informácií priamo z terénu a zo záznamov a skúsenosti odborného garanta projektu Dr. Stanislava Dúžeka, CSc.
Príprava tanečníkov a výber tancov akcentuje pravdivosť, čo najväčšiu vernosť a autentickosť tak, aby boli zachytené jeho existujúce tanečné, generačné, či melodické varianty, aby sa zaznamenali všetky možnosti hudobného sprievodu a aby nástroje a speváci boli intonačne zladení.
Audiovizuálny digitálny záznam sa nahráva dvomi kamerami na DV CAM kazety, zvuk je snímaný stereo, viackanálovou technológiou.
Vo výbere tanečníkov sa akcentujú generačné hľadiská. Dôraz sa kladie na zastúpenie dvoch až troch generácií, lebo je zaujímavé sledovať generačné posuny v tancoch. (Tieto posuny sú hlavne unifikačné – mladí tancujú často bez improvizácie, všetko jedným spôsobom, v ich tancovaní je veľká miera štylizácie a choreografizácie, často bez nej nevedia tanec zatancovať.)
Prednosť pri realizácii projektu sa dáva exteriérom, nakoľko zábery po obrazovej aj zvukovej stránke sú oveľa kvalitnejšie.
Strihacie práce boli prácou väčšinou dvoch strihačov, ktorí výsledný master zostrihali zo záznamu 2 kamier, otitulkovali, zvukovo zladili. Tento záznam bol rozmnožený a je k dispozícii záujemcom vo forme VHS kazety, či DVD, na metodické, študijné, prezentačné i reprezentačné účely.
Každá folklórna skupina dosiaľ na základe zmluvy obdržala svoju nahrávku, na jej reprezentáciu, dokumentáciu či ako metodickú pomôcku.

Ako doplňujúci metodický a študijný materiál bol zatiaľ do tlače pripravený bulletin - príloha záznamu spišských tancov. Takýto bulletin by mal byť súčasťou každého audiovizuálneho digitálneho záznamu.
Zosnímaný master ľudových tancov každého dielu možno využiť ďalej, či už formou podkladov pre spracovanie väčších scénických programov, prezentačných šotov, na výrobu náučno-metodických programov, alebo ako dokumentačný materiál svedčiaci o stave tradície v jednej časovej etape.
Prvohýbateľom, organizátorom a producentom celoslovenského projektu „Ľudové tance slovenských regiónov“ je Národné osvetové centrum, ktoré po odbornej a technickej stránke spolupracuje s Ústavom hudobnej vedy SAV a Vysokou školou múzických umení. Etnochoreologickým garantom tohto projektu je Dr. Stanislav Dúžek, CSc.
Doteraz sa zrealizovalo už 7 dielov, t.j. zdokumentovali sa ľudové tance v 7 slovenských regiónoch:

2001 – Ľudové tance regiónu Zemplína
2002 – Ľudové tance regiónu Dolný Trenčín
2002 – Ľudové tance okolia Púchova, Považskej Bystrice a Kysúc
2003 – Ľudové tance regiónu Záhoria a Myjavy
2004 – Ľudové tance regiónu Oravy
2005 – Ľudové tance regiónu Spiša
2006 – Ľudové tance regiónu Šariša

Projekt „Ľudové tance slovenských regiónov“ vznikol a existuje aj vďaka podpore viacerých organizácií a sponzorov. Záznamy ľudových tancov Záhoria, Myjavy, ako aj okolia Púchova, Považskej Bystrice a Kysúc boli zrealizované vďaka finančnej podpore UNESCO. Posledný dokončený záznam ľudových tancov Šariša podporila Nadácia SPP, ostatné diely audiovizuálnej encyklopédie boli financované zo štátneho rozpočtu. Do všetkých regiónov sa realizátori a technika viezli na autách, ktoré poskytla firma Motor Car Bratislava.
Nasnímaný tanečný materiál, prezentovaný na záznamoch je dokladom existencie tancov, ich úrovne a majstrovstva tanečníkov a hudobníkov a je určený ako metodická pomôcka pre ďalších záujemcov, vzdelávacia pomôcka pre školy a tiež ako propagačný materiál, využívaný v cestovnom ruchu. Doteraz o nasnímané tance, okrem rôznych folklórnych súborov a skupín, prejavili záujem slovenské veľvyslanectvá v Poľsku, Taliansku, Maďarsku, Fakulta filmovej a televíznej tvorby a Katedra tanečnej tvorby VŠMU, Katedra etnológie FFUK, Katedra folkloristiky a regionalistiky UKF Nitra, Katedra etnológie UCM Trnava, Regionálne osvetové strediská v Košiciach, Prešove, Poprade, Trenčíne, Maďarský ústav tradičnej kultúry, Ústav lidové kultury v Strážnici, Folklórna únia v Prahe. (Prevzaté zo stránky http://www.nocka.sk/ludova-kultura/2006/publikacie/tance-regiony/hlavny-clanok)

V roku 2008 sa NOC-ka odhodlala pripraviť a zdokumentovať ľudové tance regiónu Gemer-Malohont. Samotnému natáčaniu predchádzalo niekoľko teoretických i praktických príprav a sedení s nositeľmi tradícií i mladšími tanečníkmi, či spevákmi.
Na prvých stretnutiach realizačného tímu s jednotlivými predstaviteľmi Gemerčanov, prevažne členov folklórnych skupín z rôznych obcí, zisťovali tanečný potenciál, ktorý ešte je možné zachytiť a zdokumentovať.
Na druhom stretnutí s členmi folklórnych skupín i sólistami sa riešili už konkrétne detaily, väzby a prípravy vybraných tancov a piesní vhodných na natočenie. Z oblasti horný Gemer sa natáčania zúčastnili tanečníci a speváci interpretujúci materiál z obcí Čierna Lehota, Rožňavské Bystré, Rakovnica, Gemerská Poloma, Vlachovo, Vyšná Slaná, Rejdová. Z každej zo zúčastnených obcí sa vybral materiál, ktorý zodpovedal predchádzajúcim výskumom a rôznym charakterom tanečného prejavu. Z obce Rožňavské Bystré boli odprezentované tance: Koleso, Tucstep, Čalógató, Na dva kroky, Čardáš. Tanečníkov pri párových tancoch doprevádzala ľudová hudba FS Haviar z Rožňavy v zložení: prím – Maroš Rusňák, akordeón – Ladislav Krištof, kontrabas – Ľubomír Rusňák.
Tance z Rožňavského Bystrého interpretovali: Zuzana Urbanová, Magdaléna Štefanová, Mária Dovcová, Mária Molnárová, Helena Šoltésová, Alica Simonová, Mária Švarcová, Mária Uhrinová, Miriam Dovcová, Jana Székelyová, Jana Švarcová, Miloš Simon, Jaroslav Nemčko, Štefan Lipták.
Tance z Rakovnice interpretovali: Liliana Beláková, Ing. Milan Birka, Mgr. Ľubica Birková, Katarína Birková, Ľubica Birková, Zuzana Birková, Zuzana Birková st., Štefan Ďuraj, PaedDr. Jaroslava Ďurajová, Mgr. Marta Gonosová, Ladislav Hlaváč, Helena Hlaváčová, Mária Hlaváčová, Michaela Koltášová, Mária Koltášová, Ľubomíra Komjatyová, Celestína Leštáková, Ján Molnár, Ľubica Nociarová, Katarína Nociarová, Zuzana Rudnayová.

Mgr. Štefan Lipták,
Foto: dr. Jozef Sabo