Silvestrovská poľovačka na Gemeri, o ktorej nikdy nepísali noviny

Stalo sa to niekedy v druhej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia. V čase plného rozkvetu minulého režimu. Viaceré podhorské obce na Gemeri sužoval veľký problém. Družstevné polia, záhumienky i záhradkárske osady boli od jari do jesene terčom čoraz odvážnejších a drzejších nájazdov veľkých čried diviakov. Spôsobovali obrovské škody. Stalo sa – nie na jednom mieste a neraz – že divé svine v noci „vyorali“ zemiaky, ktoré cez deň družstevníci zasadili.
Po zúfalých sťažnostiach na všetky možné inštitúcie sa problému rázne ujala jedna z okresných straníckych organizácií. Jej poľnohospodársky tajomník dostal úlohu zabezpečiť, aby všetci lesníci a poľovníci v rámci konkrétnej straníckej úlohy od jesene až do zimy organizovali poľovačky na háveď štetináčov. Stranícke pôsobenie na lovcov sa však dajako míňalo účinku. Najmä preto, lebo vtedy „letelo“ jelenie mäso a každý ho mal doma už plné mrazničky. O inak chutnú diviačinu kvôli rozšírenému svalovcovi nik nezavadil.
S pribúdajúcimi dňami nervozita v celom regióne Gemera rástla. Ideologický tajomník, ktorý mal úlohu na konci decembra spoločensky vyhodnotiť a na jednu zo straníckych chát zvolať tlačovú besedu, hrozil straníckymi trestami.
Keďže lesníci i poľovníci sú chasa, ktorá nikdy nestráca nádej, práve naopak, je známa humorom a priam neuveriteľnými pestvami, z patovej situácie si nerobila ťažkú hlavu.
Jedného diviaka ráno, deň pred Silvestrom, ktosi predsa len strelil. Bol to statný kanec. Veľký ako dvere. V papuli s klami, ktoré sľubovali zlatú medailu. Strelci vyložili škodníka polí a záhrad s krvavou dierou na hrubom krku na nákladné auto bez bočníc a začala obchôdzka dedinami. Cieľ bol jednoznačný – upokojiť verejnú mienku. Najmä pred krčmami lesníci oznamovali a hneď dokazovali, že prvý z množstva diviakov, ktoré v ten i nasledujúci deň strelia, je už neškodný. Na úspech sa, ako inak, všade vypilo. Na Silvestra ráno preložili toho istého diviaka na vlečku za traktor a chýr o ďalšom strelenom zvierati začali roznášať po inej trase. Okolo obeda preložili diviaka na voz ťahaný koňmi lesnej správy a divadlo pokračovalo treťou trasou. Oldomáš platili vďační družstevníci i záhradkári. Pred zotmením stála pred jednou z krčiem na štvrtej trase skriňová Avia – akože so štvrtým diviakom. V tomto svätostánku na ohnivú vodu už amok radosti z dvojdňovej úspešnej poľovačky pochytil všetkých. Platil každý každému. Radosti podľahli aj obaja zainteresovaní stranícki tajomníci. Pritom ideologický, v domnienke, že je už deň po Silvestri, začal spievať svätú pesničku „Nový rok beží, v jasličkách leží, ktože kto? Ježiško malý...“
Jezuliatko mu tak opantalo myseľ, že zabudol na takmer tucet novinárov, ktorí ho čakali na straníckej chate, kde mal viesť tlačovku. A pretože aj novinári neochvejne verili, že záťah ostrostrelcov na postrachy polí a záhrad bol úspešný, začali s chatárom, zaslúžilým straníckym funkcionárom a vzorným lesníkom oslavovať tiež. O vydarenej poľovačke, ktorá priniesla občanom viacerých gemerských obcí úľavu, by však aj tak nevyšiel v novinách ani riadok. Chatu s majstrami pera totiž zasypal do večerných hodín Silvestra taký sneh, že ich úplne odrezal od sveta. Do civilizácie ich vrátili lesní robotníci až v prvý deň nového roku, keď sa popoludní k chate s veľkými ťažkosťami prebili špeciálnym lesným kolesovým traktorom, opatreným reťazami a radlicou.
28.12.2008

Ladislav Malák,
bývalý lesník na Gemeri