Už od malička sme si spoločne s mamkou v kúpeľni spievali ...

Z našej malej speváčky krásna slečna, študentka a dnes aj jedna z mnohých hľadajúcich nové skúsenosti, poznatky, kamarátov a šťastie v medzinárodnej súťaži SuperStar - naša Gemerskopolomčanka Katka Nemčková.

Akosi sme si na Teba zvykli v našom polomskom kroji a pri speve na ľudovú nôtu. Čo bolo spúšťačom, impulzom na takúto zmenu
Asi pred 4 rokmi ma oslovilo Centrum voľného času z Rožňavy, či by som nenaspievala aj moderné pesničky. S programom sme neskôr vystupovali po školách. Vyvrcholením bola súťaž na rožňavskom kúpalisku, kde sa nás zúčastnilo asi 15 súťažiacich. Porota bola 5-členná a víťazovi cenu odovzdal Tomáš Bezdeda. Spievala som dve pesničky, prvú od Zuzany Smatanovej ,,Podaj mi ruku" a druhú od Szidi Tobias ,,Chlap z kríža". Umiestnila som sa na 4. mieste. Moderná pieseň sa mi veľmi zapáčila, a tak som si povedala, že musím vyskúšať aj ozajstnú Superstar.

Keď mladí ľudia dostanú priestor, zväčša ho dokážu aj využiť. Ukázala si, že máš talent i odvahu. Ako sa Ti to podarilo?
Myslím, že to prišlo akosi samovoľne, veľmi som si chcela vyskúšať spievanie v ozajstnej Superstar. Napriek tomu, že som o tom počula dosť negatívne správy, tak som sa doma tajne pripravovala a z roka na rok som to odkladala, raz som na to nemala vek a druhýkrát prišla do toho tréma a strach z neúspechu. No tento rok som si už konečne sama poslala prihlášku a dva dni pred súťažou som to oznámila svojim rodičom :. Najprv boli proti tomu, no nakoniec som mala u nich veľkú podporu a dôveru . Moja celá rodina a kamaráti mi držali palce, bola som veľmi rada. Najviac ma podporoval môj priateľ, ktorý ma tam dokonca aj sprevádzal a veril v to, že postúpim aj do ďalšieho kola. Nesklamala som a postúpila som do prvej stovky v Košiciach. Ďalej už nie, ale napriek tomu som bola šťastná, že som dokázala mať taký úspech.

Pamätám si Ťa ako malé dievčatko, doslovne od malička, keď si súrodencov oslovovala svojím plačom, už vtedy bol Tvoj hlas intenzívny a mal svojské zafarbenie. Je perfektné, že si sa snažila svoj talent využiť. Pamätáš si na svoje začiatky?
Moje začiatky? Už od malička sme si spoločne s mamkou v kúpeľni spievali, alebo skôr vyvreskovali :, bola tam výborná akustika a naša obľúbená pesnička bola ,,Ružičky červené". To bol asi ten úplný začiatok. Ako som rástla, tak ma podporovali v speve pani učiteľky z MŠ a až v škole si všimol môj talent pán učiteľ Hanuštiak, ktorý ma postupne začal pripravovať na rôzne súťaže - najznámejšia bola Slávik Slovenska, kde som sa dostala až na krajské kolo a obsadila som 3. miesto, v Rožňave som bola zvyčajne prvá alebo druhá. V tom čase sme nahrávali aj kazetu s názvom Ej, lúčka, lúčka... Ďalej rozvíjala môj talent aj pani učiteľka Trojanová, ktorá ma sprevádzala a podporovala v súťažiach v ľudovom speve, tiež aj v modernom speve - Rožňava hľadá Superstar. Teraz sa venujem najmä ľudovým piesňam a tancom vo folklórnej skupine Dolina.

Nie každý má potrebnú dávku odvahy, istoty a výdrže, keď mu na krk šliapu kamery, moderátori, porota, príbuzní a Ty musíš zapnúť na sto percent... Ako sa na to dívaš s odstupom času?
Keďže som sa na túto súťaž pripravovala dosť dlho a sľúbila som si, že to určite raz skúsim, preto som tam išla s veľkým odhodlaním a s úsmevom na tvári, no vo vnútri s malým pocitom strachu. Po celý čas na castingu bola perfektná zábava. Adela s Leošom boli veľmi ukecaní a zábavní, všetci sme spievali a kamery nás neustále sledovali. Zrazu som prišla na rad ja -číslo 3516 a bola som tam síce pred menšou porotou, ale už aj to bolo niečo. Spočiatku to vyzeralo všelijako, no nakoniec som postúpila ďalej do druhého kola, kde sa nás stretlo už len 100 účastníkov Superstar, bola som šťastná. Druhý deň bol veľmi náročný a únavný. Sprevádzala nás nervozita a napätie, ale napriek tomu sme spievali a vytvárali fajn atmosféru. Spoznala som kopu úžasných ľudí s nádhernými hlasmi. Bolo to proste niečo úžasné, všade kamery, známi ľudia a super zábava - niečo, čo by mal každý zažiť. Mám na to naozaj krásne spomienky. V druhom kole som bohužiaľ nepostúpila, bola som trošku sklamaná, aj malé slzičky vyšli, no napriek tomu som bola rada, že som sa dostala do skupiny 100 naj spevákov.

Porota - postrach alebo v pohode?
Porota podľa mňa bola úplne v pohode. Je pravda, že som mala obrovských strach, keď som už pred nimi skutočne stála. Tréma nakoniec opadla - upokojili ma, že sa nemám čoho báť a zavládla fajn atmosféra, dokonca sme sa aj smiali. Veľmi sa mi páčil Habera, ale najmä Jandová - vlastne všetci boli fajn. Bola som spokojná.

Čo by si poradila ostatným, ktorí sa možno len rozhodujú absolvovať podobnú šou, čoho by sa mali vyvarovať a naopak, čím by mohli vyniknúť, pochváliť sa?
Určite tí, ktorí by sa chceli niečoho podobného zúčastniť, tak by v prvom rade mali mať odvahu a najmä si VERIŤ. Myslím, že strach by tam nemal hrať zbytočne veľkú rolu. Určite by si mali nájsť osobného učiteľa, ktorý si na vás dá veľmi záležať a ktorý vám dá veľa iných profesionálnych rád. Žiaľ, ja som to vôbec neurobila, spoliehala som sa len na seba a občas to aj ľutujem, pretože by som sa možno dostala aj ďalej...

Ako Ťa ovplyvnila táto nová skúsenosť, zopakovala by si si všetko ešte raz?
Táto skúsenosť mi dala väčšiu dôveru v seba samu a najmä nemať strach. Či by som si to skúsila ešte raz? No, neviem, myslím že áno, ale už by som si našla aj nejakého odborníka v speve a išla by som s ešte väčšou radosťou.

Dnes si študentkou strednej školy, ako vidíš svoju ďalšiu životnú dráhu - bude to dráha sestričky alebo speváčky?
Podľa mňa asi oboje. Budem dobrá sestrička, ktorá bude spievať pacientom :. Kto vie, oboje - aj úloha sestričky, aj úloha speváčky - ma veľmi priťahuje. Spievať určite neprestanem.

Sláva a úspech možno znamenajú veľa, ale dôležitejšie sú láska a rodina, preto dovoľ, milá Katka, popriať Ti za redakciu a verím, že aj za všetkých Tvojich priaznivcov, mnoho elánu a veľa úspechov do ďalšieho života.
21. 2. 2010

Rozhovor s Katkou Nemčkovou,
pripravila: Dana Červenáková

Fotografie: D. Červenáková - 8,
Martin Ďuriček - 1 (fotka zo SuperStar)