Zvyky a obyčaje na Ondreja, Luciu a Štedrý večer v Gemerskej Polome

Na Ondreja sa dievky zišli v niektorom dome a utužovali zvyky, napr. išli ukradnúť múku do domu kde mali Ondreja, alebo do mlyna. Robili pirohy, do ktorých dávali miesto plnky lístok s menom chlapca. Ktorý piroh vyplával prvý na povrch, také meno mal mať jej muž. Alebo liali olovo: na polievkovú lyžicu dali roztopiť olovo do dvierok sporáka a potom ho liali cez uško kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Pritom trikrát opakovali: Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, daj mi Bože znati, koho budem muža mati. Podľa uliateho tvaru predpovedali zamestnanie ich budúceho muža. Večer sa zišli a išli trepať harenky (hrnce) - hlinený järtopík, šô sä rozsypal pred dverami domu, kde mali Ondreja.
Okrem toho sa schádzali dievky na priadkach, vždy v inom dome, aj v dome vdov. Vstupné bolo jedno poleno dreva, 5 korún na metlu a 5 korún na petrolej. Chodili ku ním „šudá“ aj z Polomy do Polomky, alebo naopak. Hrali sa pritom aj takéto hry: jeden parobok chodil s drievkom ku každému kužeľu, vytiahol pár konopí, ukrútil ich okolo drievka a volal: "Peše sä kohút, peše," priložil do dvierok šporáka a pokračoval: "a ešte by sä lepšie piekol, keby sä Jäník ku známie vliekôl." Alebo parobok hovoril: "Keď som išôl hore grúňom, kupoval som oves koňom, taký suchý, splesnetý," zohol sa pred niektorú dievku a povedal: „dobrý vešier“ a tá mala trikrát povedať číslo, ktoré jej predtým povedal, keď ich čítal. Keď zabudla, zobral jej šatku z hlavy. Keď ich mali viac, chodili parobci s nimi po Polome a keď sa vrátili nazad, vyvolávali: "Šiä táto hantúška?" a tá dievka, ktorej bola hantúška, mala podľa rozsúdenia za trest urobiť, čo jej určili, napríklad ísť na žläbok po vodu, alebo domov po jablko, alebo doniesť trenky na sliny, doniesť sušienky na hryzenie, alebo urobiť čosi iné.
Obľúbené boli aj ďalšie hry: Postavil sa parobok ku dverám s rukami nad hlavou a volal: "Visím za Marínu." Ona prišla ku nemu, chytili sa za ruky, vykrútili sa a ostala visieť Marína za nejakého iného parobka a tak sa to ďalej opakovalo. Každý piatok sa pliegalo, a to tak, že za šorom každá dievka prišla ku dverám, zohla sa a parobok na to vybratý trikrát ju ťapol po zadku s piestikom. Hra, ktorá sa volala Prijatie za dievku a dievšicu: Dievka z 8. triedy a dievšica zo 4. triedy išli do domu vyvolenej s tepšou, vošli dnu a pýtali ju medzi seba. Zobrali si kužeľ so sebou. Posadili ju do stredu medzi seba a priadli, spievali, súkali nite. Po dvoch-troch dňoch ich matere upiekli beräce dvoj-trojpletkovo plnené makom, figami, slivkami, každý sa snažil spraviť čo najlepšie a dievky to doniesli tam, kde priadli. Pokrájali ich, aby sa každému ušli. V sobotu sa nechodilo von, ale v nedeľu večer sa schádzala mládež a hrali sa na susedoch. Jeden parobok chodil s piestom ku ostatným parobkom, (sedeli striedavo parobok, dievka) a každému povedal: "šäruj, predaj alebo kúp." Keď dotyčný neodpovedal, dal mu po ruke s piestom. Keď povedal šäruj, tak sa premiestnili tie dievky, čo sedeli pri ňom, z jednej strany na druhú. Keď povedal kúpim, musel povedať meno dievky, a tá si prišla k nemu sadnúť a predošlá išla na jej miesto.
Na Luciu sa lucali: piekli celú noc buchty, potom si varili čaj a jedli ich spolu aj s parobkami. Hräli si pálenku. Do chlieva išli dávať krave cesnak a s cesnakom urobili aj kríž na dvere. Parobci vyrábali doma drevený stolček postupne od Lucie až do Božieho narodenia, kedy na polnoc mali ísť na krížne cesty aj s tým stolčekom, tam si sadnúť, urobiť kriedou kruh okolo seba, aby strigy nemali moc nad nimi, ale mali sa im tie strigy ukázať. Dievky zas od Lucie do Božieho narodenia hrýzli jablko - každé ráno nalačno raz doňho zahryzli a na Božie narodenie, keď zvonili na spoveď, mali ísť na ulicu, dojedať zvyšok jablka a meno prvého chlapca, ktorého uvideli, malo byť menom aj ich budúceho muža.
Na Štedrý večer pred odchodom do kostola sa mala zamiesť chyža (kuchyňa) opačným smerom (od dverí), a potom sa malo ísť s tou metlou, smetníkom a smeťou von na dvor, stáť na metle a čakať, z ktorého konca zabreše pes, čo znamenalo, že sa tam tá dievka vydá. Na posný večer sa zišla mládež na dedine a po večeri išli spievať na túreň pobožné piesne.

Podľa rozprávania Zuzany Chanasovej, rod. Spišákovej napísala jej dcéra

Zuzana Šimšíková, rod. Chanasová