Polomský ľudový rezbár Ján Kristof pretvára drevo v hodnotné dielo

Prvé tohtoročné číslo Polomských novín prináša rozhovor so 71-ročným ľudovým rezbárom Jánom Kristofom z Gemerskej Polomy, ktorý vám predkladáme: Dnes rubriku Šikovné prsty venujeme človeku, ktorému sa pod jeho rukami pretvára drevo v hodnotný kus. Som rada, že prostredníctvom našich novín môžeme všetci poodkryť rozprávkové dedičstvo jeho zručnosti. Počas nášho rozhovoru ma pán Kristof previedol jeho zbierkou – remene, pracky, zvony, a to z celého Gemera – nádherná „podívaná“ – pastva pre oči. Videla som jeho tvorivú dielňu a samozrejme „drobné dielka“, v ktorých dominuje téma lesníctva – zvieratá našej prírody, tiež kvety a ovocie – je na čo sa dívať. Že jeho ruky sú ozaj zručné a šikovné svedčí množstvo výrobkov – podložky pod diviačie kly, štítky pod jelenie parohy, vešiaky, drevené obrazy, stojany na poháriky..., všetko z dreva (breza, lipa), z prírodného materiálu, ktorý je dnes tak žiadaný. Ponúkame pár záberov a riadkov z nášho rozprávania

Čo Vás zaujalo na dreve, že ste sa rozhodli opracovávať tento materiál? Kto Vás priviedol k tejto činnosti?
- Už ako malý chlapec som obdivoval starého otca ako robí stolčeky pod kravy na dojenie a jarmá čo sťahovali voly - možno som niečo zdedil po ňom. U susedov býval bača a ten robil črpáky na žinčicu, tak aj od neho som niečo odkukal. Potom som skúšal pri kravkách na pastve stružlikať - po polomsky bunkóve aj palice.

Viem, že mnoho Vašich výtvorov má viacero majiteľov. Ktoré svoje dielko Vám prirástlo k srdcu a nikdy by ste ho nepodarovali?
- Moje výrobky vlastnia tu v Polome, ale aj v zahraničí. Každé dielo mi je milé, každé mi prirástlo k srdcu a poviem si, že si ho ponechám, ale potom po čase prídu kamaráti, a tak ho podarujem.

Aká téma dominuje pri spracovaní Vašich prác, kde čerpáte námety, podnety a kde a kedy najradšej tvoríte?
- Skúšal som maľovať olejomaľbu na plátno, ale potom som zistil, že mi to nejde, no maľovať ma ťahalo stále. Tak som vyskúšal maľovať na drevo, a tam som zistil, že to je ono. Zameral som sa aj na drevorezbu a zistil som, že najlepšie je lipové drevo.

Že nielen drevo a jeho opracovanie je Vašou srdcovou záležitosťou svedčí aj fakt, že ste prijali pozvanie na Košariská (akcia Výstup na Košariská), kde ste svojím spevom a vlastným doprovodom na akordeóne spríjemnili priaznivcom turistiky chvíle oddychu po výstupe. Tak ako je to s tým spevom a hrou na harmonike?
- Popri mojej práci ma baví hudba, či už ľudová, alebo dychovka. V mojej dielni musí vyhrávať a vtedy mi práca ide. Je pravdou, že hrám na harmonike a teda si občas zahrám a zaspievam s kamarátmi.

Bude mať to Vaše hobby nasledovníkov v radoch vašich potomkov (syn, vnuci)? Čo na to pani manželka?
- Mám troch vnukov a počítam, že jeden to po mne preberie. Manželka mi je veľkou oporou v mojej tvorbe a robí mi poradcu.

Ako vidíte zo svojho pohľadu budúcnosť, čo sa týka práce s drevom?
- Chcem aj naďalej pokračovať v mojom koníčku, keď mi Boh dá dobré zdravie.

Pánovi Jánovi Kristofovi prajeme, aby ho elán, zručnosť a radosť zo svojich výtvorov neopúšťali, aby neprestal tvoriť a zdravie mu i naďalej slúžilo. Sme hrdí, že v našej rodnej obci máme i takýchto skromných, šikovných a tvorivých ľudí, s ktorými sa môžeme kdekoľvek popýšiť. Veď nie každá obec, či mesto môže tak učiniť.


Za rozhovor a venovaný priestor ďakuje D. Červenáková

(Článok je prevzatý z Polomských novín č.1/2009 so súhlasom autorky)