Ilustračné foto - internet

Na Flóse nad Gemerskou Polomou je malý kamenný pomníček

Na Flóse nad Gemerskou Polomou je malý kamenný pomníček. Označuje miesto, kde v jeseni 1944 havarovalo vojenské lietadlo Lisunov, v ktorom zahynulo osemnásť mladých mužov. Jeden z nich, Nikolaj Jakovlevič Potapskij, v Rusku zanechal ženu a sotva dvojročného syna. Jurij Nikolajevič Potapskij je dnes vysoký, štíhly šesťdesiatnik. Žije v Rige, z ktorej sa snažil zistiť, kde umrel muž, ktorý mu vdýchol život. Slovenský hrob svojho oficiálne nezvestného otca napokon objavil - hľadal ho však takmer celý život!
"Počas druhej svetovej vojny našu rodinu evakuovali z leningradskej do magnitogorskej oblasti. Odtiaľ nás presunuli na samotný juh dnešného Kazachstanu, do Džambalu, kde ma otec prvý raz vzal do náručia," opisuje trasu dlhú štyritisíc kilometrov Jurij Nikolajevič Potapskij. Jeho rodičia, rovnako ako tisíce iných, utekali pred vojnou v nákladných vagónoch zakrytých plachtami za Ural, kde ženy pracovali v zbrojovkách a chlapi sa chystali na front. Jeho otec Nikolaj Jakovlevič, muž, ktorý už zažil rusko-fínsku vojnu, predtým študoval na vojenskom učilišti a na výcvikovej základni v Kazachstane ho pridelili k letcom.

Smrť v hmle

V noci zo šestnásteho na sedemnásteho októbra roku 1944 sa Gemer zahalil do nepreniknuteľnej hmly. Pár hodín predtým, na základni v poľskom Rzeszowe, sa pripravovala na štart rusko-ukrajinská posádka vojenského lietadla Li-2, ktorá na palube viezla okrem materiálu aj pätnásť príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády. Volyňskí Česi, ale aj ďalší Česi a Slováci mierili na povstalecké letisko Tri duby pri Zvolene. Posledné hlásenie veliteľstvo od nich prijalo nad poľskými Beskydami, a potom, v hustej tme, vetre a daždi nad slovenskými horami vysielačka zmĺkla. Po dvoch-troch okruhoch nad chotárom Gemerskej Polomy Lisunov stratil orientáciu a narazil do stromov na nenápadnom Flóse. Šestnásť vojakov zomrelo okamžite, ďalší dvaja na druhý deň v nemocnici v Dobšinej. Prežili traja muži, pričom jedného - úplne vysi-leného a dezorientovaného - našli ráno nad Hutou lesné robotníčky. Povedal im, že v kopcoch nad nimi sa zrútilo ruské lietadlo… V Gemerskej Polome sa podľa dobových dokumentov okamžite rozbehla záchranná akcia. Dedinčania, vojaci povstaleckej armády i partizáni, vytvorili rojnicu a kráčali smerom na Flós. Keď tam prišli, zbadali apokalyptický obraz - v troskách stroja ležali bezduché zakliesnené telá. Mŕtvych zviezli polomskí furmani do dediny, kde ich ženy v požiarnej zbrojnici umyli. Devätnásteho októbra roku 1944 všetkých pochovali na miestnom cintoríne. Päť mŕtvych bratov Nikolaj Jakovlevič pochádza z pokrokovej sibírskej rodiny, v ktorej boli riaditelia firiem či agronómovia. Keď však Nemci napadli Rusko, do armády museli narukovať aj šiesti bratia Potapskovci.

Domov sa vrátil jediný!

"Ich mohyly sú roztrúsené po svete - jeden ju má pri Leningrade, druhý v Kurskom oblúku, kde sa odohrala najstrašnejšia tanková bitka v svetovej histórii, tretí zahynul v bojoch o Kyjev. Štvrtý sa stal ve-liteľom mínometčíkov, no pri Smolensku dostali priamy nepriateľský zásah - z celej mínometnej čaty neostalo nič, čo by pripomínalo ľudskú bytosť," so slzami v očiach vyratuje Jurij Nikolajevič, ktorého otec našiel smrť na Slovensku. "To je daň vojne z otcovej strany, mame zahynuli v zákopoch dvaja súrodenci." Jediný, komu vo vojne priala šťastena, bol strýko Pavel. Iba on mohol čo-to tušiť o osude brata Nikolaja, ale všetky listy, ktorými sa ho synovec Jurij snažil kontaktovať, sa vracali s pečiatkou - adresát neznámy! Smola sa zlomila až v septembri minulého roku, keď na adresu Jurija Potapského prišiel list a na ňom adresa hľadaného, dnes už 78-ročného strýka. Vysvitlo, že žije pri Čiernom mori, neďaleko Soči, a hoci zle vidí a neposlúchajú ho nohy, jeho myseľ zostala čistá. Vojnový veterán svojmu synovcovi o dva mesiace neskôr porozprával, že ešte v roku 1988 sa prostredníctvom Červeného kríža dostal na Slovensko a ukázal mu oxeroxované strany z časopisov. Písalo sa v nich o havárii Lisunova, v ktorom v roku 1944 viezol vojakov jeho otec…

Prvý raz za hranicami

Veci, ktoré sa nehýbali desiatky rokov, zrazu nabrali rýchly spád a pri oslavách 60. výročia konca druhej svetovej vojny v Gemerskej Polome, Jurij Nikolajevič Potapskij nechýbal. Razantný muž s ostrým pohľadom, pre ktorého je vojna stále najdesivejšie slovo na svete, mi povedal, že do roku 1991 pracoval v Rige ako inžinier. Po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku samostatných pobaltských štátov však ako Rus prišiel v Lotyšsku o všetky práva. Na Slovensku, a v zahraničí vôbec, bol prvý raz v živote. Žiaľ, práve v čase, keď prvý raz položil kvety k mramorovej ceduľke s menom svojho otca, zomrela v Lotyšsku jeho matka… Na počesť letcov, ktorí zahynuli v lesoch nad Gemerskou Polomou, dnes nad dedinou stoja dva pamätníky. Jeden priamo na mieste havárie, druhý - väčší - na Kurtákovej smerom na Súľovú. Kedysi tragédiu pripomínalo aj odlomené krídlo z lietadla pred základnou školou. Žiaľ, ktosi ho ukradol…
(Prevzaté z časopisu Šarm so súhlasom autora)

JÁN DZÚR

FOTO: Archív OcÚ Gemerská Poloma