Pokoj a mier už o ihličie zvoní,
do sŕdc sa vkráda láska, pohoda,
vo voze šťastia zapriahnutý koník
pricválal z diaľky ku nám do dvora.

Zmäkli ti oči, otepleli dlane,
roztopiť súce všetky sveta ľady,
kladiem si hlavu unavený na ne
a mysľou doďaleka hľadím

V tej diaľke vidieť veľmi túžim,
jak mier a pokoj o ihličie zvoní,
jak z našich chlapcov povyrástli muži,
na mocných nohách stojac ako stromy.

Na dvore dupká koník nedočkavo,
pusťme ho s vozom šťastia do izby,
aby i šťastie na jedličku sadlo,
pobudlo s nami, kým sa rozvidní.
(18.12.1998)