Radíme vám, ako začať s pestovaním citrusových rastlín v našich podmienkach

Rudolf Pellionis Pán Rudolf Pellionis z Košíc, rodák z Dobšinej, na stránke Maj Gemer sa už viackrát predstavil ako skúsený pestovateľ exotických rastlín. Tentokrát sa podujal na podrobnejšie uverejnenie svojích skúseností, ktorými zaiste pomôže menej skúseným pestovateľom nielen na hornom Gemeri. Jeho príspevky odteraz nájdete na stránke v týždenných cykloch v rubrike Kútik citrusára. Očakávame, že sa aktívne pripojíte k nim aj vy.

Časť ôsma - záverečná

Ďalšie subtropické rastliny

Aj ďalšie subtropické rastliny majú obdobné požiadavky na pestovanie, ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich častiach. Teda hlavne ide o ich citlivosť na mrazivé podmienky v našich oblastiach. Jedna z vďačných rastlín na pestovanie je Granátovník púnsky, ktorý je však voči mrazu ešte odolnejší ako napríklad figovník. Znáša dokonca ešte nižšie teploty, a to až do mínus 15 stupňov Celzia. Takže v našich najteplejších oblastiach, v chránených zákutiach záhradiek na južných svahoch ho možno pestovať aj vo voľnej pôde. Rastie ako opadavý ker, alebo dokonca ako stromček.
Granátovník pravdepodobne pochádza z horských oblastí Iránu, Afganistanu, Pakistanu a južnej Ázie. Taktiež je rozšírený v súčasnej dobe vo všetkých subtropických až tropických oblastiach a má množstvo rôznych druhov, pokiaľ sa týka chuti jeho plodov. Od kyslých, až po príjemne sladké.
V našich podmienkach najčastejšie pestujeme tzv. Granátovník nanna, ktorý sa vyznačuje malým vzrastom, je prispôsobivý na pestovanie aj v bytových podmienkach, dokonca som sa stretol aj s takým druhom, že cez zimu ani neopadáva a zdá sa akoby nepotreboval ani vegetačný pokoj. Odráža sa to však na jeho plodnosti, pretože plody sú pomerne malé a až nevhodné ku konzumu.
Ja osobne pestujem asi 5 rastlín, z toho dve voľne v pôde sú na trvalom stanovišti, vysadené zo semena. Sú pôvodom od Čierneho mora a môžem povedať, že sa im veľmi nedarí. Zatiaľ iba niekoľkokrát zakvitli, ale plody nedozreli. Zvyčajne aj dosť namŕzajú. Ďalej tri kusy pestujem v črepníkoch, z ktorých jeden mám už od roku 1986. Pestujem ho na balkóne a v zime ho dávam na chodbu v panelákovom bloku. Koncom marca ho dávam na balkón, kde ostáva až do začiatku decembra, pokiaľ nezhodí všetky listy. Cez jarné a letné obdobie pekne kvitne a odvďačí sa mi mnohými plodmi, ktoré sú sladkokyslej chuti. Iste každý z vás tento plod pozná, pretože ho bežne dostať kúpiť takmer v každom obchodnom dome.
Ďalšia vďačná rastlina, ktorú možno pestovať vo voľnej pôde je HURMI KAKI. Pôvodom je z Číny a Japonska, kde sa aj najviac pestuje. Odtiaľ sa táto rastlina rozšírila do takmer všetkých subtropických oblastí sveta a zdomácnela aj v okolí Čierneho a Stredozemného mora. Je to pomerne odolná rastlina, ktorá znáša mrazy až do mínus 22 stupňov, z uvedených dôvodov sa tejto rastline darí aj v našich teplejších oblastiach. Dorastá do výšky 6 metrov a vo svojej domovine dosahuje výšku 13 metrov a viac. V severnejších a chladnejších oblastiach je možné túto rastlinu pestovať vo väčších nádobách, ktoré na zimu prenášame na chodbu domu, alebo do pivnice.
Túto rastlinu som si kúpil asi pred 15 rokmi v botanickej záhrade v Košiciach a pestujem tento strom v Košiciach vo voľnej pôde na záhrade, kde každoročne donáša bohatú úrodu výborných plodov. Je to iba sezónne ovocie, pretože dozrieva koncom októbra až do polovice novembra. Ku nám sa dovážajú nezrelé plody, ktoré sa dosť podobajú akoby rajčine (paradajke) a pokiaľ sú nezrelé majú trpkú a veľmi zvieravú chuť. Ja oberám tieto plody pred príchodom mrazov do mínus 6 stupňov, to zvykne byť práve v polovici novembra. Stalo sa mi, že som nestihol obrať plody pred príchodom týchto mrazov a keď namrzli, a tým pádom aj úplne dozreli, bolo ich potrebné konzumovať ihneď a veľké množstvo. Z toho dôvodu oberám plody nie celkom zrelé, uschovávam ich buď v špajze, alebo chránené v debničke na balkóne. Takto vydržia takmer do konca decembra. Pokiaľ chcem konzumovať tieto plody čo najskôr, vyberiem niekoľko kusov a dám ich do igelitového vrecúška spolu s dozretými jablkami na teplé miesto, takto plody kaki dozrejú do troch až štyroch dní. Je to šťavnaté aromatické ovocie, na ktoré si azda aj treba zvyknúť, pretože nie každému toto ovocie chutí.
V kútiku citrusára som teda spomenul rastlinky, ktoré možno pestovať v našich podmienkach a donášajú úžitok. Pre svoje potešenie z pestovania však existuje rad ďalších subtropických rastlín, pričom iba heslovite spomeniem napríklad VAVRÍN (bobkový list), ktorý je vždyzelená rastlina pekného vzhľadu. Z dvoch takýchto rastlín, ktoré pestujem, som v domácnosti pri používaní týchto aromatických listov v kuchyni sebestačný.
Ďalej pestujem na záhrade kiwi, pochádzajúce z Nového Zélandu, ktoré má tiež mnoho variant. Pestujem menšiu formu, ktorá dozrieva v októbri a má príjemnú egrešovitú chuť. Skúšal som aj ananás, ďalej pestujem kávovník, ktorý kvitne bielymi voňavými kvetmi a prináša tmavočervené plody, v ktorých sú zrnká kávy. Pestujem Mišpulník japonský, viac iba pre okrasu, skúšal som rôzne druhy guajáv, avokádo, olivovník - tento tiež len pre okrasu, pretože plodí až po 100 rokoch, ale v špecializovaných obchodoch dostať už aj naštepené a plodiace. Ďalej som skúšal rôzne kaktusy a aj bonsaje, pričom citrusy v črepníkoch sú vpodstate vlastne tiež skoro bonsajmi. Nemožno nespomenúť napríklad aj orchidey a mnoho ďalších iných subtropických a tropických rastlín.

Kto má záujem dozvedieť sa o týchto, ako aj o ďalších rastlinách niečo podrobnejšie, odporúčam mu stránku na internete www.citrusy.cz, alebo www.kvetyazahrada.sk , prípadne pokiaľ sa chce spojiť s pestovateľmi z Košíc, kde sa obnovuje staronový citrusársky klub, nech sa obráti na stránku: majo-citrusy.wz.cz .

K O N I E C !

9. marca 2009

Rudolf Pellionis

Doteraz uverejnené časti - Kútika citrusára